piatok 4. júla 2014

The Last /New ff na blogu. [Intro]


Nová poviedka je TUUUU 

Ahoj, ahoj! :) Dnes sa vám hlasím druhý krát s menším časovým odstupom. Takže, už dlhší čas mám v hlave nápad na niečo nové. A skončilo to takto. Budem to prispievať tu na blogu. Samozrejme budem vďačná, keď ju budete posielať ďalej a dostane sa medzi čitateľov. 
No tak teraz nemám ďalej čo povedať, takže vám ponúkam také "intro" , nazvyme to tak nejako. Dúfam, že pochopíte čo chcem ukázať ;)
Hope you like it 

Neudržím sa a rozbehnem sa po ňom a začnem mu venovať čo najsilnejšie údery do hrude, predtým ako ma schmatne za vlasy a ja som paralizovaná. Stiahnem ruky za hlavu a chytím tú jeho a snažim sa o to ju dostať to najbližšie k hlave aby ma tak neťahal a ja som nemala pociť, že za chvílu mi odšklbne vlasy aj s kožou.

„Tak teraz ma dobre počúvaj, miláčik! Už nikdy so mnou nehovor takým tónom ako si hovorila a nesprav to čo si spravila pred chvílou, pretože teraz ešte s tebou trpezlivosť mám ale nabudúce bude slabšia a ďalšie nabudúce o niečo zas slabšia. Kontrola nad mojimi rukami nie je prave moja najsilnejšia stránka.“Povie a hneď nato mi zatrasie hlavou. „Jasné?!“ Slabo prikývnem, stále bez možnosti veľkého pohybu.
--------------------------------------------------------------------------------------



Norah sa túli k môjmu telu viac a viac. Pocit, že konečne leží vedľa mňa je nepopísateľný až neuveritelný. Myšlienka v mojej hlave zovrieť ju a už nikdy od seba nepustiť sa rozplynie, keď uvidím jej ruky a ramená, ktoré sú plné modrín, ktoré sú sfarbené do všetkých farieb. Pocit, že by som jej mohol ublížiť ešte viac spôsobí, že moje hrdlo vypustí hlboký ston.
"Harry?" Náhle sa posadí na svoje päty a tým z našich tieľ stiahne paplón, ktorý držal teplo. Jej pohľad smerujej k jej rukám v jej lone. Čierne havranie vlasy jej padnú do tváre a ja nevidím je tvár. Zčasti som tomu rád, pretože nevidím jej smutnú tvár, ale z druhej časti mi to vadí, pretože nemôžem vidieť jej zelené oči, ktoré sú podobné mojim, ktoré sa na mňa pozerajú tak ako žiadne doteraz.
Posadím sa vedľa nej a sťiahnem jej vlasy za ucho, obsiate naušnicami, predtým ako jej prstami zdvihnem bradu.
"Stratím ťa?" Spod mihálnic na mňa vykuknú jemné smaragdy plné strachu. Chápem jej pohľadu.
"Nie... Si nenahraditeľná a moja jediná a posledná."

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára