 |
| 6.časť :) |
"Nesmej sa mi, to nie je smiešne"- povedala som a sadla som si na gauč do našej obývačky.Liam prešiel ku mňe , ale stále sa neuveriteľne ujebával na mňe.
"Aj tak, je to tvoja vina!! Kebyže, ma nenáhaňaš , tak pokojne otvorím tie dvere"- povedala som a zobrala som si do ruky ovládač a zapla som telku. Liam si sadol vedľa mňa.
"Prepáč, ale keď ja mám stále v hlave obraz,ako si sa vrazila do dverí"- povedal a znova sa smial. "Chudiatko, ty si si myslela, že sú nie sú zamknuté a že rýchlo otočíš kľučkou a dostaneš sa von, však? Lenže boli zatvorené a ty si celou do nich vrazila"- povedal Liam hlasom, ktorý bol zmiešaný zo smiechom , troška ľútosti a predo všetkým iróniou. Ja som sa na Liama ani nepozrela a prepínala kanále v telke.
"Niekto sa na mňa urazil?"- opýtal sa ma , ale ja som ho ignorovala.Bola som si si istá, že zajtra budem mať na čele obrovskú modrinu , bude to napuchnuté a samozrejme, bude z toho obrovská hrča. Ach, ten chlap neprestane prekvapovať.
"Ale no ták, pozry sa na mňa a už sa ti nebudem smiať"- nič. Ani na toto som nereagovala a stále pozerala telku. Prepla som na MTV a pozerala klipy k piesňam. Zrazu som pod sebou necítila mäkkosť gauča, ale silné Liamové ruky.
" Ihneď ma pusť dole. Okamžite."- povedala som , ale Liam stále išiel .Nezastal , nedal ma dole, neodpovedal.Nič,žiadna reakcia.
"Dobre, už budem s tebou hovoriť , ale najprv mi povedz kam ideme a daj ma dole"- povedala som a Liam zastal. Popravil si ma na ramene a zase pokračoval v ceste.
"Ideme do kuchyne, dať ti nato ľad"- povedal a ja som sa usmiala.
"Liam, kuchyňa je opačným smerom"- povedala som a zasmiala som sa. Liam sa otočil a išiel.
"Mali by ste tu mať šipky, akým smerom čo je"- povedal a ja som sa zasmiala.
" Môžeš ma dať prosím dole? Zle sa mi cez teba visí, máš moc kostnaté rameno"- povedala som sa Liam sa zamračil.Aspoň som to cítila. Liam si ma dal na ruky ako nevestu a pokračoval v ceste. Prišli sme na križovatku chodieb. Liam ma pustil na nohy, čo som neočakávala a skoro som padla , ale stihol ma zachytiť.
"Vidíš, podlamujú sa ti kolená zo mňa"- povedala ja som cítila, ako moje líca naberajú červený odtien.
"Nie, to nie. Len som nečakala , že ma tak hrubo položíš na zem"- povedala som a on sa usmial.
"Kade?"- opýtal sa ma a ja som zatočila, na chodbu, ktorá bola vymaľovaná na modro.
"Musím ti potom poukazovať dom"
"Mala by si"-povedal a prešli sme do kuchyne. Liam ma schmatol a posadil ma na varní ostrovček. Tíško som sedela a pozerala sa na neho. Ne jeho ladné pohyby, na jeho kostnaté , ale popritom vypracované ruky , na ostré rysy jeho tváre,jeho plné pery, jeho tmavo hnedé oči.Na jeho brušné svaly,ktoré boli schované pod tielkom, ale boli dokonale vidieť. Videla som tie vypracované lýtka, stehná a taktiež jeho úžasnú vypracovanú riťku, ktorá bola dokonale úžasná. Otvoril mrazničku a vybral z nej ľad, ktorý nasypal do utierky a prešiel ku mňe a usmial sa a ja som mu úsmev opätovala. Liam mi položil utierku s ladom na čelo, na miesto kde som sa udrela. Bola som mu zoči voči a konečne som sa mu mohla do nich pozerať. Mohla som sa v nich stratiť.Mal v nich takú úžasnú iskierku života a vtedy, som vedela, že si svoj život užíva,vie kto je, ale viem to aj ja? Narodila som , mama zomrela po pôrode, otec zomrel pár mesiacov po mojom narodení a tak si ma nechal Cristiano-brat môjho otca a môj krstný. Od detstva som si myslela, že nie som úplna.Nemám pravých rodičov, nemám mamu, ktorá by mi povedala o všetkých ženských veciach, nemám otca, ktorý by sa ku mne choval ako ku svojej princezničke. Áno, Cristiano je na mňa dobrý, ochraňuje ma, ale nikdy to nebude také, ako keby bol môj otec.
"Niečo ti na mňe nesedí?"- opýtal sa ma Liam.
"Nie, len som na niečím rozmýšľala"- povedala som a uhla som pohladom.Cítila som ako zobral moju bradu medzi palec a ukazovák a otočil mi hlavi tak, aby sme si videli do očí. Liam sa naklonil a naše nosy sa takmer dotýkali.mohla som cítiť jeho dych na mojej pleti,cítila som jeho pery blízko mojich....
"Zlatíčko, dlho si sa neozvala"-Liam sa náhle odtiahol a pozrel sa na pravo, odkial šiel zvuk. Tiež som sa tam pozrela a uvidela som stáť pri dverách Josha. Liam si ho premerával a potom sa znova na mňa pozrel.Mal zdvihnuté obočie s pohladom ala "chcem vysvetlenie".Zosadla som z varného ostrovčeka a prešla som k Joshovi.
"Ahoj, no nemala som čas"- povedala som a objala som ho.
"Josh, toto je Liam a Liam, toto je Josh-moj najlepší priateľ"- povedala som a Liam sa hneď ku mňe pozrel. Prišiel k nám a podali si ruky.Mohla som vidieť tie ich nenávistné pohlady.
"Potrebuješ niečo Josh?"- opýtala som sa ho a pozrela som na neho.
"Môžem s tebou hovoriť?"- povedala pozrel sa na Liama.
"Budem v obývačke"- povedal Liam a zmizol v druhej chodbe.
"Ty si včera len tak zmizneš z klubu a potom sa tu oblizuješ z nejakým buzerantom"- povedal a schmatol za ruku.
"Po 1. - on nie je buzerant ; po 2. my sme sa neoblizovali, lebo si nás vyrušil a po 3.včera v noci ma zachránil v parku"- povedala som sa chcela som si vymotať ruku z jeho stisku. Nepovolil.
"Pusť ma, bolí to "- povedala som a on trošku povolil.
"Ako to že zachránil"
"Včera som spala s jedným mužom a po našom sexe zaspal.Tak som sa vybrala domov cez park, lenže bol tam nejaký feták a Liam ma zachránil"- povedala som a Josh sa zasmial.
"Aha a preto si sa s ním už vyspala? Preto je tu u vás?"- povedal Josh ironicky. Dobre som poznala, jeho ironický tón.
"Prišli tam otcove gorily a mlátili ho, ja som povedala, že mi pomohol, že mi potom ukazoval nejaké triky a keď som sa ráno zobudila,otec bol s ním v pracovni a ponúkol mu prácu. Prácu , kde ma naučí brániť sa. Prečo ti to vlastne rozprávam? Nie som povinná sa ti spovedať"- povedala som a konečne som si vymanila ruku z jeho stisku.
"Mal by si ísť"- povedal hlas , za nami. Obzrela som sa a uvidela som Liam opretého a rám dverí.
"Čo si myslíš , že kto si,keď ma vyhadzuješ?"- opýtal sa Josh a išiel k Liamovi. Rýchlim krokom som prešla medzi nich a Josh zastal.
"Josh, vážne mal by si ísť. "- povedala som sa Josh sa nadýchol.Bála som sa toho čo spraví.Nie, žeby sa Liam nevedel biť, ale bála som sa o nich oboch.
"Chceš tu ostať s ním?"- opýtal sa Josh a zasmial sa.
"Áno, chcem. Máme ešte čo trénovať, tak prosím odíď"- povedala som , ale Josh nevyzeral nato, že by mal chuť odísť. Práve naopak,viacej sa priblížil k Liamovi , ktorý sa narovnal. Boli rovnako vysoký,Liam ma trošku dlhšie vlasy, čo ho o trošku robilo vyšším. Postavili sa proti sebe ako dvaja rozzúrení býci. Stála som medzi nimi a pripadala som si malinké dievčatko medzi dvoma dospelými mužmi. Joshovi my vystrčil von z pomedzi nich a udrel Liama silno do sánky. Liamova hlava sa otočila v smere úderi a ja som zhíkla.Chcela som sa dostať k Liamovi , ale Liam si trel rozrazená sánku chrbtom ruky a pozrel sa na krv,ktorá sa mu zanechala na ruke. Liam sa pozrel na neho a vyletela mu ruku.Zasiahla Joshovi tvár a ten sa potom hodil na Liama a obaja spadli na zem. Bili sa na zemi a ja som kričala , aby prestali , ale ani jeden to v pláne nemal.Teraz bol Liam na vrchu a udieral Josha priamo do tváre.po lícach sa mi kotúľali slzy , chcela som aby prestali , ale ony len ležali na zemi a mlátili sa. Josh sa prudko otočil a Liam hodil z neho dole. Ako sa mlátili,udreli na stôl a podla z neho váza. Videla som ako Josh zobral črep a blížil sa k Liamovmu krku.Vedela som , že musím zasiahnuť.Vykročila som k nim, ale v tom do kuchyne prišli Cristianove gorily a snažili sa ich oddeliť. Carlos držal Liama na jednej strane kuchyne a druhý sbs-kár držal Josha.
"Chuanitto, vyveď Josha von z domu"- povedal Carlos a Chuanitto prikývol a odišiel preč aj s Joshom. Pribehla som k Liamovi a poriadne som si ho prezrela. Mal rozťatú sánku, nad obočím mal rana , s ktorej mu stekala krv.
"Postarám sa o neho, len ho prosím odnes do obývačky. Carlos prikývol a odniesol Liama do obývačky. Po ceste som sa zastavila v kúpeľky a zobrala som lieh a vatové tampóny. Ale keď som si spomenula na Liama, ako vyzerá , tak som si radšej zobrala menší uteráčik. Keď som mala všetko potrebné išla som do obývačky a na gauči už sedel Liam a pred ním na stolíku sedel Carlos.
"Som tu Carlos, môžeš už ísť"- povedala som a prešla som k Liamovi.
"Ak by si niečo potrebovala, zavolaj ma"- povedal a odišiel. Sadla som si na miesto, kde pred chvíľkou sedel pozrela som sa na Liama.
"Prepáč...."- povedala som a uhla som pohľadom. Zobrala som do ruky uterák a vyliala som na neho lieh. Znova som sa pozrela na Liama a nahla som sa nad neho.
"Bude to štípať"- povedala som a priložila som uterák namočený liehom nad Liamove obočie. Počula som ako zahrešil a odtiahla som uterák do jeho rany.Pozrela som sa na Liama on prikývol.
"Buď trošku jemnejšia"- povedal jemným hlasom a ja som sa usmiala.
"Budem sa snažiť- povedala som a opäť som mu priložila uterák k zranenému miestu. Pomaly som utierala jeho zranené miesta.Občas sa Liam prudko odtiahol od bolesti, ale statočne držal. Periférne som videla ,ako celý čas na mňa hladí.
"Mal by si dostať nejakú štedrú odmenu,za statočnosť"- povedala som a usmiala som sa. Postavila som sa s úmyslom, že pôjdem zaniesť krvavý uterák do práčovne , ale Liamova ruky ma pritiahla spať.
"Mne stačí ako odmena tvoj bozk"- povedala a prisal sa mi na pery. Spolupracovala som a prešla som mu jazykom po spodnej pere, čo nebol najlepší nápad, lebo sykol od bolesti. Rýchlo som sa odtiahla.
"Prepáč,ja som zabudla"
"To nevadí....kľudne si poslúž ďalej"
"Takže ešte jeden zvládneš?"- opýtala som sa ho a zahryzla som si do pery.
"Určite,tvoj bozk určite"- povedal a znova sa mi prisal na pery.....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára