„ J-ja.... vlastne ani neviem.“vzdychle si . Vďaka svetlu
v obývačke, ktorej okno je cez celú stenu, vidím Harryho tvár
a ruky.Ruka mi vystrelí k ústam zo šoku. Jeho hánky sú rozbité
a kvapká z nich krv, kým tvár vyzerá ešte horšie. Rezná rana sa mu
ťahá po celom pravom líci, rovnako ako aj jedna sa mu uštedrila cez lavé
obočie.Jeho pravé líce je odraté a pera rovnako rozrezaná. Všimnem si
špinu v jeho vlasoch, ktoré sú mokré.
„Č-čo sa ti stalo?“spýtam sa, keď ruka konečne pustí moje
ústa k slovám. Lapám dych, nad tým. Musel sa s niekym pobiť.
Jednoznačne.
„Musel som mu to vrátiť.“ Povie nakoniec. Nechápavý výraz sa
objaví na mojej tvári, ale Harry tomu nevenuje pozornosť. Obráti sa späť
k zábradlou, oprie sa oň. Cez rozbité slko sa pomáli dostávam k nemu.
Opriem sa chrbtom o zábradlie, kým sa hrám s prstami.Musel mu to
vrátiť.. Musel mu to vrátiť... To hádam nie.
„Harry?“ ticho sa ozvem. Keď ho chcem opäť osloviť
v domienke, že ma nepočul ozve sa hlasné hmknutie z jeho úst
a viem, že to počul.
„Mike...Ty si sa s ním..“ nemôžem dopovedať, pretože sa
mi zlomí hlas pri spomienke na tú noc. Jeho slizké dotyky sa znova objavia na
mojom tele, čo spôsobí, že sa strasiem odporom.
„Pobil? Hej pobil.“Harry sa oprie rovnako ako som ja
a venuje mi krátky pohľad.Slzy sa začnú tvoriť v mojich očiach. Harry
sa pobil s Mikeom. Ale..
„Prečo?“ spýtam sa a tiež mu venujem pohľad. Naše oči
sa stretný a ja v tých jeho vidím niečo bolestné, ľútostné.
„Nepamätáš si na tú noc. Určite áno. Mike je obyčajný slizký
uchýlak, ktorý sa ťa pokúsil znásilniť! A neurobil to prvý krát!“ Buchne
do zábradlia a otočí sa mi chrbtom. „Ak by som to nespravil...“
„Ak by si to nespravil tak čo?! Myslíš, že by zbil mňa,
pretože som mu v tom zabránila? Och, Harry, nebuď blbý.“ Postavim sa
a kričim do jeho chrbáta, predtým ako sa prudko otočí.
„Áno. Sakra, Jamie. Nechápeš ma? Ak niečo nedostane od
niekoho, niečo mu spraví! Rovnako ako tvoj
Jace!“ Po jeho slovach naňho len nemo pozerám. Neverím, že to povedal.
„A-ako to môžeš povedať?!“
„Ako to môžem povedať?! Môžem to povedať pretože je to
pravda Jamie! Spravil to isté, predtým ako si sem prišla!“Ústa mám dokorán
otvorené a znova neverím vlastným ušiam a Harrymu, čo povedal. Ako
môže poveať, že Jace by niekoho znásilnil alebo... zbil? Veď Jace je milý
a pozorný. Harry si určite len vymýšla, aby som mu uverila a rozišla
sa s ním, Veď nás videl spolu, takže to chce zničiť. Harry vidí môj pohľad
a ucukne. „J-ja.. Jamie.. Nemala si to vedieť.. P-prepáč.“ Harry príde
bližšie ku mne a pohladí ma po ramenách. Snažím sa uržať slzy.
„To...Je to v pohode.“ Smrknem a usmejem sa. „Poď
dovnútra a dones mi lekárničku, vyčistím ti tvár a ruky.“ Len ticho
prikývne a odíde preč. Počujem slabý buchot skriniek, pravdepodobne
z kúpeľne. Prečo je Harry taký? Raz ublíži, inokedy lichotí. Naozaj mu
niekedy nechápem.
Zhlboka sa nadýchnem, čerstvého vzduchu, predtým ako sa cez
črepy rozkráčam dnu. Ešte pred dvermi sa uistím, že žiaden črep nie je na moich
topánkach a ja tu nepoškŕkam podľahu.Sadnem si na pohovku z bielej
kože a čakám, kým sa Harry objaví s lekárničkou a vatou v ruke. Potrase ňou predtým, ako si sadne vedľa mňa
a položí mi ju na kolená. Vlasy, ktoré mi volne vanuli v slabom vetri z terasy sťiahnem do
drdolu gumičkou z ruky. Otvorím lekárničku a prehravbávam sa jej
obsahom s cieľom najisť dezinfekciu. Konečne sa mi to podarí. Nalejem
trochu na vatu a otočím sa k Harrymu, jeho ruky vo svojom lone.
Najprv sa rozhodnem očistiť dlhú ranu na líci. Ledva sa dotknem Harryho líca,
ucukne dozadu a sykne bolesťou.
„Nehýb sa! Inak to bude dlhšie trvať.“ Harry poslúchne
a aj keď ho to zabolí iba zavrie oči. Keď mu konečne očistím celú tvár
a kúskami lepky spojím väčšie zranenia, postavím sa a do hrste väzmem
všetký krvavé vatové kúsky. Nohy mi prejdu okolo stolíka a zamieria do
kuchyne ku košu. Pozriem do okna v nej a vidím, že obloha začína byť
stále bledšia a bledšia. Na kúsku oblohy sa modrá už vytratila
a nahradila ju fialová, ktorá prechádzala do oranžovej.
„Môžeš tu ostať... prespať.“ Povie hlas za mnou. Prudko sa
otočím a zachytím sa linky. Harry stojí opretý o stenu kuchyne. Jeho
tričko, ktoré mal od krvy a špiny mu je prevesené cez rameno, čím odhalil
jeho doráňané ale vypracované telo.Rifle mu stále viseli na bedrách
a odhaľovali gumu Calvin Cleiniek.
„J-ja.. Veď máme za pár hodín školu.. A-a ja mám veci doma.“
Och, Jamie schop sa. Akosi ťa jeho telo vyviedlo z miery. A veď prečo
by nie, také telo sa malo vidí kedy. Nie je to ani prehnané ani to nie je tak,
že by nikdy necvičil. Je to presný priemer ktorý obdivujem a mám ho rada.
..Preboha.. Čo to hovorím, veď tu zrovna v myslí slintám nad Harrym.
„Och.. Zabudla si? Dnes školu nemáme. Je ten finálový zápas.
Riaditeľka preto dala volno.“ Vlastne áno. Kvóli dnešnému futbalovému zapasú sa
riaditeľka rozhodla byť milá a dala všetkým žiakom voľno pod podmienkou,
že prídu na zápas. Aspoň sa dobre vyspím predtým, keďže ma už Harry dohnal sem.
„Och.“ Dám najavo Harrymu, že som si spomenula.“ Ale.. ty
chceš v tomto stave hrať?“ Harry sa usmeje a prejde predo mňa.
„Jamie, mám len pár modrín a rezov. Nemám zlomeniny po
celom tele, takže áno, budem hrať.“ Nahne sa nado mňa a vytiahne dve
šálky. „Kávu, čaj?“ spýta sa s úsmevom. „Alebo nejaká limonáda či čistá
voda.“povie kým sebe dáva do šálky vrecúško čaju.
„Čaj. Ovocný , ak máš.“
Potrasie rovnakým precúškom ako si dával do svojej šálky a dá do
druhej tiež. Sadnem si na barovú stoličku za linkou , priamo pred Harryho, kým
čakáme na zovretie vody.
5 hodnotení a min. 1-2 komentáre.
-Minime
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára