I need your love / 16. kapitola "J-ja..nemôžem.."

 

Harryho pohľad

Jace.Stál tam s rukami vo vreckách. Vyzeralo to, že sa rozhoduje, či zvoniť, zavolať alebo radšej odísť. Bol by som za tú poslednú možnosť. Čo tu vlastne vôbc hladá? Nestačilo mu čo sa stalo v tej uličke? Moja päsť zovierala nohavice a tým ich krčila.

Cítil som ako Jamie od radosti nadskočila. Zrazu zmyzla, ale v izbe stále bola. Pozrel som sa smerom odkial odchádzal buchot. Uvidel som ju zlonenú k šuflíku, odkial vyberala tepláky a tilko. Pozrela na mňa keď sa vystrela a usmiala sa širokým úsmevom. Zahrialo ma pri srdci, keď mi ho venovala. Tento pocit som už dávno nezítil a dobre som vedel čo znamená.

  *    *     *     *   *    *    *     *    *    *    *

 Videl som ju bezať cez trávnik ku nemu. S roztvorenými rukami ju privítal v náruči a stisol ju. Držala ho okolo krku a stála na špičkach, kým on sa musel stále trochu zohýbať. Veď áno, takto sa môžu zdraviť dobrý kamaráti. Ale keď som uvidel čo sa dialo potom bolo to akoby mi vrazili päsťou dotváre a potom ma ubili takmer na bezvedomie. Jeho pery sa pritlačili na jej. Hýbali sa rovnako ako jej. Jej lavá ruka prešla na jeho lice a pravá sa mu zamotala do vlasov. Naopak on jej rukami po chrbáte prechádzal hore a dolu. Niekedy mu ruka zletela až pod jej bedrá a skončila na zadku. Bolo to akoby moje oči sledovali tiež romantické filmi, keď sú dvaja v jednej izbe. Kým ona k nemu cíti odpor až kamarátstvo, on cítil vždy niečo viac. Nakoniec uvidí svojho priateľa a on sa vtedy dozvie, že nejakého má, keď za ním vybehne von a vletí mu do náruče. Počkať.. Veď to sa práve deje pred mojimi očami. Mám chuť proste do niečoho vraziť. Spôsobiť si takúto bolesť ako bolesť ktorá sa práve vo mne odohráva. Aby som už dlhšie nemusel sledovať túto scénu, tak vstanem a nasmerujem si to rovnou čiarou na prízemie.Keď som asi v polovici schodov objavia sa mama a Robin spolu s rodičmi Jamie.

„Och, Harry.. Ideš práve včas. Zrovna odchádzame... A ..Kde je Jamie?“ Usmeje sa na mňa mama a pohladí ma po ramene kým sa pozerá za mňa na schodisko a čaká kým sa objaví.

„No, prišiel jej priateľ tak šla za ním.“ Usmejem sa a pri tom skloním hlavu.

Poberám sa za nimi. Chvílu trvá kým sa rozlúčia ale potom už môžeme konečne odísť.

„Áá, Jamie.“ Vykríkne mama. Až teraz som si to všimol. Jej zápästia. Sú posiate modrinami. Všimol som si to vďaka tomu, že natiahla za mamou ruky aby ju objala. Je to moja vina.

Pohľad Jamie:

S Jaceom sme sa rozhodli ešte prejisť po parku spolu s Jackom. Bola som rada, že sa Jace nepýtal na moje modriny. Len ma silno objal a venoval mi všetkú svoju pozornosť. Mám priateľa akého by malo chcieť každé dievča. Milý, pozorný, krásny a proste všetko čo by mal mať. Chodil s takou ladnosťou, až to bolo neuveritelné.

Pevne držal jeho ruky prepletené s mojimi.Pomaly svojimi krokmi sme sa dostali na pláž. Pustila som Jacka z vodítka, nech si trochu zabehá a nie je stále taký utiahnutý.  Jace z nenazdania zastaví a privinie si ma k sebe.

„Si tak krásna.“ Pošepká mi do úst, kým ich nespojí.Svojím jazykom sa snaží dostať do mojich úst čo sa mu aj podarí. Avšak po chvíli sa začne presúvať na môj krk a vpomienky zo včerajšia, ktoré by som najradšej vymazala, sa začnú objavovať v mojej mysli.

„Jace..“ neprestával ani po mojom vyslovení jeho mena. Spravil pravý opak, začal ma vášnivejšie bozkávať na klúčnej kosti, sem- tam mi skúsol kožu.“Jace..!“ okríknem ho a zatlačim mu dlaňami do hrude. „J-ja... nemôžem... Prepáč.“ Stále ma drží vo svojom zovretí ale teraz mi hladí do očí.

„Dobre.“ Povie a pobozká ma, predtým ako ma otočí chrbtom k jeho hrudy a sledujeme západ slnka. Odchádzajú z neho farby, rovnako ako aj slnko sa pomali stráca za oceánom a začína prevahovať tma a chlad. Pláž osvetľuje žiara mesiaca, ktorá mi umožnila vidieť, že Jack sa k nám ženie s halúzkou v hube. Zastane pri nás a sadne si. Späť mu pripnem vodítko, aby už nemohol niekam odísť.

„Ideme?“ spýta sa Jace s prstom nasmerovaným na odchod z pláže. Iba prikývnem a usmejem sa. Keď si znova preplletiem s ním prsty, cítim ešte pevnejšie zovretie.

·          *    *    *    *  O 4 dni (v poviedke šťvrtok.) *    *     *    *    *

Zo spánku ma zobudilo bzučanie a vyzváňanie. Sprva ma napadlo, že som si nejako zle nadstavila budík. Postavím sa z postele a prejdem k písaciemu stolu kde sa nachádza môj mobil. Na obrazovke sa ukazovalo Neznáme číslo , netušila som , kto to mohol byť a zobudiť ma o 2 ráno ale zdvihnem to. V repráku sa ozývalo hrčanie, nasledne hlasný vzdych.

„Haló? Kto tam je?“ spýtam sa do slúchatka po chvíli keď sa nikto neozve.

„Príď ku mne! Hneď! Inak skočím dole a poviem ti, že vieš aká je to výška.“ Hlas je opytý a slabo gestukuluje ale rozoznám, že je to Harry.

„Počúvaj ma, choď si lahnuť a ukludni sa dobre?“

„Nie!“ skríkne do telefónu až sa zlaknem a odtiahnem reprák od ucha.

„Dobre, dobre. Hlavne klud dobre? Hneď som tam.“  Harry sa mi od pondelka v škole iba vyhýbal. Ak som išla okolo tak buď sa tváril, že ma nevidí alebo rovno odišiel. Nepotrebovala som jeho pozornosť, ale trápilo ma prečo je náhle tak odmeraný. Predtým by sa hodil aj do strely ak by na mňa mierili s pištolou ale teraz by ma asi ešte použil ako štít. Pyžamo nahradím teplejším oblečením, keďže vonku pofukuje vietor. Sakra, prečo ja som si odmietla robiť ten vodičák. Našťastie som si dala tenisky, takže hneď ako za sebou potichu zavriem vchodové dvere rozbehnem sa ulicou. Ani nevnímam svet okolo seba, len sa ponáhľam k Harryho bytu. Keď pred neho prídem, sklené dvere sú otvorené, preto na nič nečakám a vybehnem schodmi hore. Výťahu by trvalo kým by zišiel dolu a potom znova hore. Na správnej chodbe už nevládzem s dychom. Opriem sa o studenú stenu, až ma strasie. Musím sa čo najskôr spamätať. Odrazím sa od steny a chytím rovnováhu. Dolu chodbou už idem pokojne, no keď prídem k dverám Harryho bytu, dvere sú otvorené ale nie je nimi dobre vidieť do bytu. Opatrne do nich zatlačím. Byt vyzerá normálne, akoby tu žila spokojná rodinka, ktorá ma vždy upratané. Moje namýšlanie sa stane omylom keď vojdem do obývacej izby. Na podlahe leží rozbitý kvetináč. Všade sa nachádzajú črepiny a zemina. Opatrne prejdem popri tom a smerujem na terasu odkial počuť zvuky.

Spozorujem postavu pri zábradlí, ktorej sa náhle zakloní hlava a tekutina z flaše sa vleje do hrdla. PO poslednom dúšku , na sto percent alkoholu, sa Harry rozhodne flasu od nervov hodiť o zem, vďaka čomu sa rozletí na nespočetne veľa kúskov. Jeden z nich sa odrazí tak ďaleko až sa mi zabodne ostrou časťou do odhaleného členka. Syknem bolesťou v´daka čomu sa Harry obráti a venuje mi pohľad.

„Prečoba Harry! Čo to robíš?!“

Super! Konečne som sa dokopala napísať kapitolu. Prepáčte mi ale naozaj , buď sa mi nechcelo alebo som nemala náladu.

 Prázdninyyyyyy! Konečne. I keď.. od tej nudy doma som ani nie za týždeň prázdnin prečítala 400 stranovú knihu, kde pri škole mi rovnaká kniha trvala mesiac. 

Kapitolasa mi sama o sebe nepáči, ale vlastne už sa mi nepáči ani tento námet na príbeh, čiže ju dopíšem čo najskôr a ešte dnes vám pridám nový príbeh. Samozrejme s kým iným ako Harrym, prekvapenie čo? :D Na moje nešťastie, nedá sa mi urobiť video či už na počítači alebo notebooku ( už je takmer zničený nadobro). Nevadí no.. Ale akonáhle budem mať nový notebook, kvóli škole, spravím vám ho (aspoň sa pokúsim).

-Minime