pondelok 7. júla 2014

Dangerous guns - 3.časť /Matie

3.časť 

Ráno som sa zobudila vo svojej posteli. Zázračne si zo včerajška na všetko pamätám. Pamätám , si ako si ma "ulovil" jeden chlapík-jeho meno  mi nejako vypadlo, potom som sa s ním vyspala, šla som domov cez park a tam ma prepadli-chcel ma znásilniť feťák, ale Liam ma zachránil. Potom prišli Cristianové gorily a už si len pamätám Liamove telo na zemi.  Prehodila som cez seba ľahký župan a išla som na raňajky. Ako som prišla do jedálne, sadla som si za obrovský jedálenský stôl. Avšak, Cristian vždy o takomto čase sedáva pri stole a raňajkuje no dnes tu nie je. Aj keď mal veľa práce, vždy sa so mnou naraňajkoval. Vždy. Náš komorník  Alberto mi doniesol moje oblúbené raňajky a to palacinky naplnené horúcou nuttelov, okolo palaciniek boli jahody a šlahačka.  Palacinka sa mi blížila k ústam, keď niekto ma pošťiklil.Obzrela som a videla som Carlosa.
"Dobré ránko, princeznička"- povedal a usmial sa na mňa.
"Dobré ránko, môj oblúbený bodyguard"- povedala som a konečne som si odkusla s mojej palacinky.
" Cristian ťa volá do svojej pracovne"- povedal .
"Papám, počká"- povedala som a dala som si už druhé sústo do pusi.
"Potom sa naješ, poď teraz so mnou"- povedal a ja som položila palacinku. Kráčala som vedľa Carlosa a rozprávali sme sa. Carlos je úžasný človek, svojím spôsobom aj Cristian je úžasný človek, len šéfuje tej najväčšej mafianskej sieti v Anglicku.Moja mama  pôrod neprežila a otca zabili , len niekoľko mesiacov po moojom narodení. Cristian sa tak stal šéfom a mňa si zobral ako za vlastnú dcéru, preto všade uvádzam, že som Cristianova dcéra. Ocitla som sa pred dverami Cristianovej pracovne.
"Môžeš vstúpiť"- povedal Carlos a odišiel. Zaklopala som a vstúpila som. Za svojím stolom, vo veľkom kožennon otáčacom kresle, sedel Cristian a na stoličkách pred jeho stolom sedel mladý chalan. Cristian sa na mňa pozrel a usmial sa. Otočil sa aj chalan a ja som ho hneď spoznala.
" Dobré ránko Arriana"- povedal a ja som sa k nemu briblížila a stále som nespúšťala oči z neho. Prišla som ku Cristianovi a objala som ho a on mi dal  pusu na čelo.
"Sadni si"- povedal a ja som si sadla vedľa neho. Župan som nemala zapatý, takže bolo vidieť moje pyžamo-športovú podprsenku a nohavičky. Otočil hlavou a pozrel sa na mňa. Celú si ma premeral a otočil sa naspäť ku krtsnemu.
" Včera mi Carlos povedal, čo sa stalo a tak som sa rozhodol konať. Vyhľadal som tvojho "záchrancu" a doviedol som ho sem. Dal som mu ponuku"- povedal a ja som konečne spustila oči z Liama.
" Akú ponuku"
"Carlos hovoril, že ťa chceli znásiľniť,on ťa zachránil a potom si ho poprosila o naučenie pár trikov. A tak ma napadlo, že je to skvelý nápad.Tak som mu ponúkol slušnú sumu ak ťa bude učiť"- povedal a mne vyschlo v ústach. Nie, čo som to spravila?? Mala som ho nechať, nech ho tam dokopú a mala by som pokoj.
" A ja som to prijal"- povedal Liam a otočil sa n mňa. Zadívala som sa do jeho hnedých očí a strácala som sa v nich.
"A keď poviem ja nie??"- pozrela som na Cristiana a on sa zasmial.
"Arriana,teraz na tvoje slovo nemá žiadny účinok. Potrebuješ sa niečo naučiť a kedže ste už včera začali..."
"Bolo by zlé v tom nepokračovať, nemyslíš?"- dokončil Liam namiesto Cristiana.Obaja sa usmiali.
"Idem sa prezliecť a potom dojesť raňajky"- povedala som a vstala som.
"Ďakujem Liam , som ti zaviazaný"- povedal Cristian.
"Arriana, ukáž to tu Liamovi. Počas tvojho výcviku tu bude bývať"- povedal a ja som pretočila očami.
"Samozrejme,ocko"- povedala som a usmiala som sa. Potiahla som Liama za ruku a vyšli sme z pracovne. Prešli sme chodbou.
"Prečo si súhlasil?"- opýtala som sa.
"Ponúkol mi slušnú čiastku na mesiac"- povedal a zasmial sa.  Pretočila som očami a pohla sa daľej.
"A čo budeme robiť teraz?"- opýtal sa a ja som na neho pozrela.
"Ja sa idem prezliecť, potom pôjdeme na raňajky"- povedala som a otvorila som dvere do mojej izby.
"Posaď sa hocikam, ja idem zatiaľ do šatníka sa prezliecť"- povedala som a Liam sa usadil na gauč. Prešla som ku skrini y vytiahla som si crop top, kratase s vysokým pásom, doladila som to lodičkami a vyšla som zo šatníka. Liam stále sedel a hral sa na mobile.Pozrel sa na mňa.
" Ideme cvičiť, nie na módnu prehliadku"- povedal a zasmial sa.
"Idem si na to cvičenie kúpiť nové  veci"- povedala som a postavil sa.
"Chceš mi povedať, že nemáš veci na cvičenie??"
"Mám , ale ja chcem nové. Počuj, kedže si otec vymyslel, že  mám ovládať , to čo mám ovládať, tak nech platí, no nie?"- povedala som a on sa zasmial. Znova som počula jeho nádherný smiech.
"Takže, ja ťa teraz zoberiem na nákupy a ty budeš vyberať , čo potrebujeme."-povedala som a otvorila som dvere.
" Ale mi budeme cvičiť v jednej boxerskej hale"
"Ale ja nechcem, aby sa na mňa niekto pozeral"-povedala som smutne a zaklipkala som očami.
"Cristian nám tam vybavil súkromnú miestnosť"- povedal  pohol sa. Docupkala som za ním v tých šteklách.
"Ako v tom môžete chodiť?"- opýtal sa Liam pred garážov.
" Ja ti to poviem a potom budeš chodiť v lodičkách aj ty"- povedala som a ukázala som na garáž.
"Aké auto chceš?"- opýtala som sa ho a otvorila som dvere od garaže. Bolo tam niekoľko aut. Liam prešiel k bielemu auto zo značkou Lamborghini.
"Už si si vybral"- povedala som a zobrala som si klúčiky z vešiaka.
"Chceš šoférovať"- opýtala som sa ho , ale nevníval.
"Liam"- skríkla som.
"Nekrič, šak počujem. Samozrejme"- povedal  a hodila som mu klúčiky. Sadol si za volant a ja namiesto spolujazdca. Sedeli sme tam asi 2 minuty a on nenaštartoval.
"Ideme alebo??"
"Hej, len ja neviem kade mám ísť. Ja neviem vyjsť  z vašeho pozemku"- povedal a ja som sa musela zasmiať. Prišlo mi to strašne vtipné. Smiala som sa asi 5 minút.
"Nesmej sa, vážne máte veľký pozemok"
"Dobre, budem ťa navigovať"- povedala som a pohdlnejšie som sa usalašila na sedadle. Za chvílu sme vypadli z pozemku a Liam pridal . Tachometer ukazoval okolo 110 km/hod a stále stúpal.
"Liam ja viem, že sa chceš vyblázniť, ale tu nie. Sme na ceste"- povedala som, ale on nič. Nespomaloval.
"Liam, po nákupoch, ťa zoberiem na motokársku dráhu a tam sa môžem vyblázniť"
"Vážne??"-pozrel sa mňa.
"Pozeraj na cestu a áno"- spomalil...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára