nedeľa 19. januára 2014

Night mandess/Matie/9.časť/

9.časť príbehu
" Prečo neprišiel, ten chlapec na raňajky?"- opýtal sa dedko a ja som zostala červená ako paprika....

"Aký chlapec?"- opýtala som sa a robila som, že neviem o čom hovoria. Ale vedela som, že vedia , že tu bol. Vedela som, že som mala ísť radšej k Liamovi.  Nie!Nie!Nie! Nemala som s ním ísť vôbec do toho hotela. Nemala som dovoliť ,aby som sa prechádzala po móle. Nemám nato. Ale  musím uznať, že ma to baví. Škoda , že to za chvílku všetko skončí. Za mesiac a pol sa skončia ten divoký sex  s Liamom, tie divoké ožieračky, ktoré boli zatial dve , ale určite ich bude ešte veľa . Tá práca, na ktorú som vždy nadávala, že čo je to za umenie chodiť po móle, ale ako som bola už len na skúške, cítila som že tam patrím, že to je tá práca, ktorú chcem robiť. Nechcem nato teraz myslieť. Musím si to ešte poriadne užiť. Teda samozrejme pokiaľ moji starí rodičia nepovedia otcovi, že som tu cez noc mala chlapca, lebo ten hneď v ten deň by prišiel, prefackal by ma tu, hovoril by mi , že sa snažil ma dobre vychovávať,ale že vychoval obyčajnú štetku. Zobral by ma domov a už nikdy v živote by som nevidela starých rodičou, El, chlanou a čo je na tom najhoršie, už nikdy  živote by som nevidela Liama.
" Počúvaš?"- povedal dedko a mňa to vytrhlo z myšlienok. Som si vôbec neuvedomila že stojím a pozerám niekam do blba.
" Prepáč, čo ste hovorili"- sadla som si a pozrela som sa na nich.
" Že vieme, že tu cez noc bol"-povedala babka a zasmiala sa. 
" Aha"- povedala som . To je úžasné, som vo veľkom probléme.
" Boli ste zlatí, ako ste sa snažili dostať sa von , bez toho aby sme vedeli , že je tu"- povedala a mňe až zabehlo.
"Ako to viete"- opýtala som sa a nemo som na nich pozerala.
" No, náš komorník Afréd vás videl a povedal nám to, ale ja som to vedela , už včera večer. Počula som zvuky"- povedala a usmiala sa. Ja som  že v peknej riti.Dúfam, že nepočula tie vzdychy, alebo niečo podobné. Dúfam, že počula iba hlasy. Otec to už zrejme vie, takže sa môžem ísť rovno pobaliť. Zdvihla som sa zo stoličky.
" Idem sa pobaliť"- povedala som a babka s dedkom sa na mňa divno pozreli.
"Prečo?"- opýtala sa ma.
"šak ste to povedal otcovi nie? Ten už zrejme sedí niekde  v lietadle a je na ceste sem"- povedala som a dedko sa zasmial. On sa vážne zasmial.
" Nie, nevie to. Nepovedali sme mu to"- povedal dedko.
" V tvojom veku , som robila to isté"- povedala babka a my s dedkom sme sa na nu pozreli.
"No čo?? Bola som mladá, ako ona"- povedala babka a všetci sme sa smiali.
"Neboj sa, čo sa stane tu v Londýne,ostane aj v Londýne"- povedala babka a ja som im poďakovala. Boli to tí najlepší starí rodičia na celom svete. O nás doma sa o nich rozprávala málo, ale keď sa už  nich hovorilo, ta v tom zlom zmysle slova. Bola som rada, že ich mám. Povedali my, že keď budem mať akýkoľvek , stači prísť za nimi a ony mi pomôžu aj o pol noci. Milujem ich. Dojedla som a išla som do izby. Schmatla som mobil. Vytočila som Liama. 
"Ešte šoféruješ?"- opýtala som sa a dúfala som, že povie,že už je doma. Ale opak sa stal pravdou.
" Ešte áno"- povedal a ja som bola s toho zklamaná.
"Čo si chcela"- opýtala som sa.
" Potom ti zavolám" - povedala som  a zložila som. Prečo musí mať tak dlhú  cestu domov? Opýtala som sa a vlastne som ani nevedela, kde býva. Vedela som že býva spolu s chalanmi, ale nevedela som , že kde.  Sadla som si k počítaču. Baby teraz neboli online.   Poslala som im SMS-ku , že či nemôžu isť na skype. V podvedomí , som dúfala , že sú doma a že čoskoro sa ozvú. Chvalabohu sa prihlásila Jessica.
"Musím ti niečo povedať" povedala som a Jessica ma okamžite začala počúvať.
" Jessica, ja ho milujem. Vážne ho milujem"-povedala som a hlavu som si položila do dlaní.
" Is, to už viem"- povedala a ja som sa na nu nechápavo pozrela. 
" Vieš, na tej fotke ti žiarili oči Potom , keď ste spolu volali, vždy keď o nom hovoríš, tak máš v očiach nejakú zvláštnu iskru. Je to neopísateľné. ALe proste som to vedela, videla som to na tebe"- povedala a ja som sa musela usmiať. 
" Ale to je zlé, ja som sa nemala o neho zamilovať. Jediné, čo malo medzi nami byť , mal byť sex. Čisto iba sex. Nemala som dovoliť, aby som mu podlahľa. Ale keď som s ním, cítim sa byť iná. Sama sebou. Nebojím sa ničoho , keď som s ním. Iba toho, že ho prestanem baviť a že už ho nikdy  živote neuvidím. Bojím sa toho."- už som plakala a chýbalo mi to, že nemôžem byť s Jessicu, ktorá by ma pohladkala , zobrala do náručia a povedala mi , že to prejde. Že všetko bude v poriadku. 
" Všetko bude v poriadku, uvidíš. On sa do teba zamiluje. AK by sa nezamiloval, tak by to bol ten najväčší idiot na svete"- povedala a ja som sa usmiala. Zobrala som si vreckovku. Zazvonil  mi mobil. Mala som ešte slzy v očiach a tak som nevidela , kto mi volá. Zdvihla som a hneď som olutovala.
" Is? Prečo plačeš?"- opýtal sa Liam.
" Pozerám film"- zaklamala som  a hlas mi zlyhal. 
" Ja viem, že klameš, za pol hodinu som u vás"- povedal a položil. Nechcem , aby sem išiel, ale zároveň so to aj chcela. Chcela som sa hodiť do jeho náručia a vyplakať sa.... Slzy mi zmizli , ale stále bolo vidieť , že som plakala. Volala som stále s Jessicu .  Dvere na mojej izbe sa otorili a ja som sa otočila na stoličke. Jessica zvrieskla a ja som sa zľakla a aj Liam. Liam prišiel ku mňe a klakol si predo mňa.
"Čo sa stalo?"- opýtal sa a vôbec si nevšímal Jessicu , ktorá sa na nás pozerala s otvorenou pusou.
"Ja... Liam toto je Jessica a Jessica toto je Liam Payne"- povedala som .
" My sme si stále mysleli, že klameš"- povedala a ja som sa na ňu pozrela a dúfal som, že som zle počula.
"Prepáč, prepáč"- to bolo posledné, čo Jessica povedala a ja som sklopila notebook. Chcela som slzy potlačiť, ale neišlo to . Pocítila som na líciach slzy, ktoré mi vyšli s oči. Postavila som sa a Liam tiež.  Schmatol ma a ja som sa ocitla v jeho náručí. Začala som ešte viacej plakať. Prečo mi to neverili?? Načo by som si to vymyslela?? Prečo mi potom hovorila Jessica,že keď o nom hovorím tak žiarim?? Klamala a ja som jej verila. Ako som mohla byť taká hlúpa? Prečo zrovna ja sa musím vždy sklamať?
"Neplač"- povedal Liam a utrel mi slzy z  tváre.Sadol si na posteľ a ja som sa ešte viacej k nemu pritúlila. 
"Čo sa stalo?"- opýtal sa ma a ja som sa na neho konečne pozrela. Mal tak nádherne očí , ale ustarostený pohľad. 
" Som taká sprostá"- povedala som.....
Takže, dnes troška dlhšia časť. Chcem vám položiť otázku. Chcete aj Liamov pohlad?? Dúfam, že to okometujete. Som strašne zvedavá na vaše názory ...
-Matie

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára