I need your love/ 7.kapitola-"Prečo ja??! Prečo?!"

Vyšla som z nemocnice.  Vonku pršalo a to dosť silno.  No mne neostáva nič iné ako ísť peši. Na hlavu som natiahla kapucňu,  predtým ako som odišla spod prístrešku nemocnice. Brána nemocnice sa otvorila po tom čo ma uvidel vrátnik, na ktorého som sa predtým usmiala,  aj keď to bolo dosť ťažké po tom čo sa stalo.  Moje nohy sa vyhýbali mlákam na chodníku, ktorý bol plný výmolov s vodou keďže bol starý. Väčšinu času som sa pozerala do zeme. Ak by som zdvihla hlavu, tak by kvapky dažďa padali na moje mihálnice a mne by sa ťažko pozeralo. Cesta domov trvala dlho, čím som mala čas premýšľať. Prečo to Harry urobil? Veď.. No dobre, malo ho to vyprovokovať, ale tak aby mi dal pokoj a pochopil, že nebude jediný, ktorý sa so mnou bude baviť a neviem čo. A nie aby Jace-a dobil, tak že teraz bude niekoľko dní v nemocnici. Jace je milý a pohľadný chalan ale neviem si predstaviť, že by som s ním bola viac ako kamarátka. Možno časom ale nie hneď po 2 dňoch čo som ho videla a spoznala. Harry je tiež pohľadný, ale milý nie je vôbec. Len sa zaujíma ako ma dostať do postele rôznymi spôsobmi. Vyzerá naozaj dobre, tetovania pokrývajú jeho etlo, kučery obkolesujú jeho bezchybnú pleť, oči žiaria nad jeho nosom, ktorý sa vždy roztiahne keď sa hnevá. Preboha Jamie! Ospevuješ tu chalana, ktorý ťa chce využiť a potom odkopnúť. Ale užnať sa to môže.

Na okraji obrubníju zastali gumy auta, ktoré po zastavení otvorilo dvere. 

"Nasadni!" POčula som chrapľavý hlas prichádzajúci z pravej strany. Ostala som stáť a otočila sa k autu. Kučeravá hlava sa nahýbala aby  mohľa na mňa lepšie vidieť.

"Prečo by som mala?!" odvrkla som stojac na tom istom mieste s prekríženými rukami.

"Lebo prší, ty zmokneš a ochorieš!" Úšklabok sa rysoval na jeho tvári.

Len som pokývala hlavou v zápornej odpovedi a stále stála na tom istom mieste.

"Mám ťa ísť zobrať a dotiahnúť sem alebo nasadneš sama?!!" Oči mu začali napľňať hnev. Rýchlo som nasadla, nechcela som riskovať jeho nahnevanú stránku po tom čo som včera videla.Nechcela som ho nejako nahnevať tak som pre istotu ostala ticho. Dúfala som, že ma vezme domov a nie niekam inak ale opak je pravdou. Harry zastavil pred bytovkou už na pohľad dosť drahou. Neviem ako vyzerá z vnútra, ale wow...

Všetko povypínal, vytiahol klúčik zozapalovania a vysvúpil. Urobila som to isté, vystúpila som. Mĺčky som ho nasledovala ku vchodu v snahe nespraviť nič zle. Nie je to tak, že by som sa ho bála, ale nemám za potrebu ho vyprovokovať a skončiť podobne ako Jace, ktorého mi je naozaj lúto, keďže som mu to zapríčinila ja.

Vchod bol na čip, ktorý Harry priložil ku železnému štvorcu. Dvere sa hneď na to otvorili. Harry vstúpil prvý a následne mi podržal dvere.  Aspoň v niečom je slušný. Prešiel ku výťahu,bola som mu v pätách. Výťach nás odviezol na najvyššie poschodie, kde bola dlhá chodba avšak tam boli len dvojo dvier. Harry nekontrolval či idem za ním alebo nie, proste šiel. Zastal pri ľavých dveroch, kde do zámky vtlačil klúčik a pootočil ho. Dvere sa otvorili a odchaľovali už teraz honosnú chodbu. Vkročila som dnu za Harrym, ktorý nohou zabuchol dvere. Prečo ma zobral sem? Ja chcem ísť domov, ale bojím sa mu to povedať? Ja neviem... och..
Ukázal mi aby som šla do jedných z dverí. Vkročila som do prvých v  pravo. Cez malý schodík hneď pri zárubniach sa dostal človek do luxusnej obývačky. Ich.. alebo jeho byt musí stáť dosť peňazí. Aj viac ako všetko čo patrí mne. Ale náš dom je tiež dosť honosný a luxusný.. Aspoň pre mňa.
"Ehm." počula som hlas za sebou. V tom okamihu som as otočila, čo som robiť nemala. Harry stál priamo za mnou. Zlakla som sa a skoro padla, no harry omotal akolo môjho pásu ruky a zachytil ma, našťastie.
"Prečo si ma vzal sem?" povedala som šeptom a pozerala mu do oči. Nesmie vycítiť, že sa bojím a potom to využiť pre jeho silu voči mne.
"Nepáči sa ti tu?" povedal tiež septom a viac ma pritiskol k jeho telu. Po jeho konaní mi z úst vyšiel ston, keď naše hrude do seba vrazili.
"To nepoviem, ale chcem ísť domov! Som unavená." Cítim sa slabšia a slabšia voči nemu. Tieto slová som hovorila a pozerala sa niekam inam ako na neho.
"Môžeš spať tu." na jeho tvári sa utvoril úškrn. Zatlačila som do jeho hrude a tým sa od neho sotala
"Zblásnil si sa!  Preboha, čo to s tebou je?! Tak najprv sa ma snažíš pretiahnúť ako nováčku (vo vzduchu som naznačila úvodzovky) , potom sa správaš ako decko, ktoré chce niečo dostať ale nedarí sa mu. Teraz si zbil človeka, ktorý za nič nemôže a mohol si ho zabiť! A naposledy, práve v tejto chvílu sa správaš ako ten najnaivnejší človek na zemi! Sakra, čo za hry to hráš?! Neviem o čo ti ide ale nechcem mať s ničím nič. Ja nie som žiadna bábika ani postavička ktorá bude robiť to čo chcú iný. A čo vlastne robíš tu?!! Prečo nie si v škole? Prečo si ma vzal sem? prečo si vôbec zastavil aby si ma zviezol? prečo ja? Prečo?!!" Kričala som na neho a rozhadzovala všade rukami. Pri posledných otázkach som už klačala na zemi a rukami si zotierala slzy, ktoré sa kotúlali z mojich očí. "Odvez ma domov... prosím." povedala som posledným hlasom čo mi ostal a aj ten sa mi zlomil. Pozrela som sa vyššie a harry len pozeral von. Stále stál na tom istom mieste s nemím výrazom. Postavila som sa a prešla okolo neho.
Stála som už obutá, opretá o vchodové dvere keď objavil Harry stále s nemím výrazom, z ktorého sa nedalo nič vyčítať, ako sa cíti, či je nahnevaný, smutný, šťaastný. čokolvek to bolo mohol mi to dať vedieť. Ak nie slovami aspoň tvárou. Zhrabol klúče z komody. Načiahol sa po klučke, tak som ustúpila.

Celý čas v aute bol ticho, pozeral na cestu a nič.. Zastavil pred mojim domom, ale stále pozeral von.

"Ahoj." Aspoň ja som tá slušná.
"Ahoj, Jamie." povedal keď som otvorila dvere. Otočila som sa aby som videla, či sa pozerá alebo nie. No to čo som uvidela v jeho očiach ma zarazilo.. Bolesť.

 Komentujte/ hodnote
Podľa toho pridám ďalšiu ;)

Moja otázka pre vás :) 

Čo myslíte ako sa bude teraz správať Harry k Jamie po tom čo mu toto povedala?? :) 

-Minime