Bojím sa toho tiež,ale povedala som si ze to predsa ešte raz skúsim.....Ráno pred školou ma čakala Nicol. Liam ta nebol. Prvú hodinu sme mali historiu.Po hodine nás Liam čakal pred učebňou. Liam objal Nicol a šiel ku mňe. Nevedela som ako sa mám zachovať. ALe ,keď ma šiel objať tak som sa nebránila. Mal tam kamaráta.
Liam:" Amanda , toto je Andy..."
" Andy, toto je Amanda.."
Andy:" Pekné auto.."
Ach, môj bože. To som vážne stredobodom pozornosti?? Nechcela som ňou byť.Nestála som o nejakú pozornosť.
Ja:" To sa vážne rozoberám po celej škole..."
Liam:" ALe nie..."
Andy:" Liam, neklam ju.... Áno, no nie je to úžasné.. Bavíme sa s tou najkrajšiou babou na škole ..."
Ja:" to je nie pravda.."
Zasmiala som sa.
"Poznám Andyho už dlhšie... flirtuje s tebou... je to taký typ človeka, ktorý si myslí že zbalí každu na ktorú sa pozrie.."- pošepkala mi Nicol.
Ja:" Ale na mňa to neplatí.."- povedala som nahlas.
Liam:" Tak poobede teda ideme?"
A obrátil sa na mňa.
Andy:" To už máte aj rande vybavené??"
Zasmiala som sa a Liam ho udrel. Nie silno, ale udrel.
Ja:" No pokial nemáte nič na pláne a rodičia vás pustia..."
Liam:" Tak sme dohodnutý.. len ma musíte počkať... Mám ešte jednu hodinu.."
Nicol:" Liam, musíš byť strčený všade??"
Ja:" Ale nechaj ho.. Nicol je neslušné kaziť dieťatu radosť.."
Andy:" Tak teraz ťa dostala..."
Boli sme pri skrinkach. Liam šiel ku mne a oprel ma o skrinku. Nevedela som čo to robí. Ruku si dal do výšky mojej hlavy. Kedže bol odo mňa o dve hlavy vyšší , tak sa naklonil. Naklonil sa tak, ako keby ma šiel pobozkať. Srdce mi začalo ešte väčši búchať. To búchanie musel počuť aj on, také bolo silné. Pobozkaj ma. Nie!! Čo som to povedala?? Nemôže. Sme kamaráti a navyše sa poznáme len krátko... Naše pery boli už skoro pri sebe, keď v tej chvíli zazvonilo a Andy ho zobral preč.
Nicol:" Páni... "
Ja:" Ja viem... strašné.."
Nicol:" Nie, Boli ste spolu ...krásny. Liam je od včera v úplne úžasnej nálade. Vlastne od kedy som vás zoznámila. Dnes ráno, strávil v kúpelni oveľa viac času..."
Ja:" Nicol, prestaň..."
Celý deň som nad tým rozmýšľala. Žeby som predsa cítila viac ako len obyčajne priateľstvo?? Je to skoro? ?Veď sa poznáme len 2 dni. Žeby to bola láska na prvým pohlad?? Čo keď, dám najavo svoje city, a vyplatí sa mi znova?? Veď ho ani nepoznám. ALe jedno viem. Vtedy pri tých skrinkách, som si potajme želala , aby ma pobozkal. Na obede si k nám sadol Liam aj Andy. Na obede sa všetci správali čudne ku mňe. Najviac chalani. Všetci dávali pohlady : Preboha... čo tu chce tá sexica?? ALe ja rozhodne som sa tak necítila. Na škole, bolo oveľa viac krajších báb , ako ja. Povedala som si , že to už nebudem riešiť.
Ja:" Liam, z hodiny si pohni..."
Liam:"Jasné..."
Po škole sme si s Nicol sadli na schody.
Nicol:" Prečo vlastne bývaš zo Simonom??"
tá otázka vo mňe vyvolala pocit smútku.
Ja:" Lebo moja mama ma porodila , keď mala 16 a pri mojom pôrode zomrela"
Nicol:" Ou, prepáč...to som nevedela.... a otec??"
Ja:" Otec?? To je nejaký grázel , ktorý nabúchal moju mamu a odišiel"
Vypadla mi slza z oka. Nicol si sadla bližšie ku mne a objala ma.
" Hore hlavu princezná, padá ti korunka"- ozval sa za nami Liamov hlas. Rýchlo som si utrela slzu. bol tam aj Andy.
Ja:" Ideme??"
Liam:"Na čo čakáme??"
Ja:" Na teba??"
Zasmiali sme sa. Rozlúčili sme sa s Andym. Pred domom, oby dvom padli sánky.
Liam:" Tu bývaš??"
Ja:Hej"
Margareta nám spravila horúcu čokoládu. Poukazovala som im celý dom, pozemok. Posledná bola bola izba a šatník. Otvorila som dvere do šatníku. Šatník bol rozdelený na tri časť, ktore boli oddelené niekolkými dverami.V samotnom šatníku boli veci na oblečenie. Otvorila som 1 dvere a tam bol môj botník. Boli tam od balerínok cez lodičky, čižmy až po plesové topánky. Tenisiek som mala cez niekolko 10. Tie najviac upútali Liam.
Liam:" Ja odpadnem....koľko topánok... Amanda ty si môj človek... ešte keby si mala snapbacky"
Otovrila som dvere a tam boli snapbacky. Liam sa na mňa otočil a dal mi pusu na ôíce.
Liam:" O môj sen.... "
Po prezeraní šatníku , sme išli na terasu. ja som si zapálila.
Nicol:" Simon vie že fajčíš??"
Ja:" Áno.. pravdaže.."
Liam: "A to ti dovolí??"
Ja:" Neschvaluje to , ale hovorí že každý musí mať svoj zlozvyk..."
Liam:" Adoptujte si ma.."
Vypili sme si čokoládu a celý čas sme sa rozprávali a spoznávali sme sa. Bolo to úžasné. Zabávali sme sa , smiali sme sa a bolo nám úžasné. Bolo už ale dosť hodin. Joy ich išiel odviezť. Išla som do šatníka. Dočahovala som krabicu, do ktorej som schovala veci na charitu. Omylom mi padla iná krabica. Bola to maminina krabica. Mala tam svoje najoblúbejnejšie šaty. Simon mi hovoril, že keď si ich obliekla , tak bola neodolateľna. Obliekla som si ich. Postavila som sa pred to obrovské zrkadlo , čo mám v šatníku. Zbadala osm za sebov, siluetu Simona. Prišiel ku mne. Ruku mi položil na plecia.
"Amanda, neskutočne sa podobáš na svoju mamu... Aj ona mala také krásne,veľké hnedé oči a tie krásne dlhé mihalnice, ktorými zamávala a chlapci len tak padali... Bola to strašne dobra osoba s veľkým srdcom..."
Začala som plakať. Aj Simon.
Ja:" Mama, ona zomrela kvôli mňe..." - dopovedala som to a klesla som na zem....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára