Otvorila dvere od spolujazdca a rozhliadala sa po všetkých
stranách neznámeho mesta, mesta menom Londýn. Jamie tu v živote nebola. No
už len z pohladu vyzeral nádherne. A ten dom. Bol veľký s predzáhradkou aj záhradou.
Nevedela si predstaviť život tam. Už
vedela kde bude jej izba. S oknom, pred ktorým vyrastal strom.
„Jamie, poď si zobrať
kufre.“ Zavolala na ňu mama. Zvrtla sa na päte a už stála pri kufri auta.
Našťastie mala len 2 kufre. Ostatné veci mala už tu. Jej Otec tu býva už 3
mesiace. Jamie sa nemohla sťahovať pred posledným mesiacom v škole
a poslednými prázdninami na dedine, kde vyrastala. Začila tam toho veľa.
Mala aj veľa priateľov. Väčšina školy ju brali ako kráľovnú školy. Bola krásna,
okúzlujúca, milá a ku každému sa správala pekne. Ak nepočítala tento ďeň
za 2 dni už nastupovala do novej školy. Začínal nový semester, na novej škole.
Už teraz dúfala, že si tam sadne so všetkými.
Ťahala za sebou kufre, kým šla po krásnom dláždennom
chodníku v predzáhradke. Vo dverách ju vítal jej otec s otvorenou
náručou. Vrhla sa na neho. Predsa ho 3
mesiace nevidela. Aj keď bol pre veci aby ich posťahoval do nového domu, lúcila sa vonku
s kamarátmi. Hneď po škole až do noci. Samozrejme nie v štýle hráme
sa na piesočku. Chápete.
Poukazoval jej celý dom až nakoniec jej izba. Otvoril jej krásne
vyzerávané biele dvere. Jej izba bola obrovsná. Skrine boli tiež biele
a vyrezávané z dreva. Posteľ bola na vyvýšenom mieste na kraji izby.
Dokonalé, hneď sa na ňu vrhla. Len si bude musieť zvyknúť po tme tadial chodiť
aby nezletela dolu. A to okno, pred
ktorým bol ten strom. Malo vydutú stenu kde bol madrac v poduškami
a dekami. Na nich ležal jej laptop.
„Oci je to úžasné, ďakujem!“ znovu sa na neho vrhla. „Super,
že sa ti páči. Povypratuj si veci a príď na záhradu, navečeriame sa tam.
Naučil som sa variť.“ Utec aj Jamie sa zasmiali a už boli dvere zavreté.
Kufre vypožila na zem pri posteli. Nemala v nich veľa vecí. Otvorila
skrine a už len stačilo ich naplniť. Otec jej sľuboval kúpelku. Boli tam
jedni dvere. Samozrejme, kúpelka. Bola tiež veľká. Zrkadlo na celú jednu stenu
. Dokonca dve umývadlá. Do skrinky vedľa si Jamie poukladala jej všetký
dodatočné veci, čo mala so sebou.
Musela sa prezliecť. Zo šiat, ktoré mama nasukala na jej dokonalú postavu. Bola naozaj štíhla.
Telo jej lemovali krásne krivky. Dlhé nohy ju robili vysokou. Obliekla si volne
tepláky a obtiahnuté tričko. Tak zvýraznila svoje ploché vypracované
brucho. V bývalej škole bola kapitánka roztlieskavačiek.
Takmer sa nedostala
von. Bude si musieť zvyknúť na tento veľký a hlavne komplikovaný dom.
Vonku už sedeli za stolom rodičia.
„Trvalo ti to nejako dlho, Jamie.“ S úsmevom povedal
otec. „Ten dom je veľmi veľký, nevedela som nájisť dvere na záhradu.“ Zasmiala
sa Jamie a prisadla si. Až teraz si všimla záhradu. Bola priemerná, čo
úplne stačilo. V rohu sa rysoval krytý bazén.Záhradu lemoval živý plot,
Vysoký tak 150 cm. Chcela by tu mať psa. Pekného, veľkého.
Večera bola výborná. Po dlhe j ceste konečne niečo dobré do
žalúdka. „Oci? Nerozmyšlal si nad psom?“ Milo sa na neho usmiala, ako vždy keď
niečo chcela. Vždy to zabralo. Otec a mama sa na seba pozreli predtým ako
otec odišiel od stola. Zašiel za roh a vrátil sa so psikom na rukách.
„Myslíš takéhoto?“ Wow, Bol nádherný. Bernsky salašnícky pes. Ak nepoznáte,
Biela hriva pod bradou, čierny chbát a chvost a hnedé labi. Mylovala
túto rasu. Položil jej ho na kolená. „No čo aké mu dáš meno?“ Spýtala sa s úsmevom mama.
„Jack!“ Vyhŕkla zo
seba Jamie. Už dlho rozmýšlala nad týmto
menom pre psa, ak by sa stalo. Ani nerozmýšlala a hneď s ním šla na
trávu. Mojkal sa. Huňaťý bol dosť až pochybovala, že cítí, že ho hladká.
„Budeme v obývačke keby niečo.“ Zvolal otec. Jamie len kývla. Lahla si na
trávu a Jack na ňu vybehol a usalašil sa na ňej. Vlasy mala
roztrapatené po tráve.
„Ehmm, Ahoj. Som Magie. Ty si?“ zvolal na ňu niekto
z druhej strany plotu. Otvorila jej orieškové oči a otočila sa za
hlasom. Stálo tam dievča s čiernymi kučeravými vlasmi.Zložila zo seba
Jacka a šla smerom k nej. „Ahoj, Magie.Ja som Jamie.“ Usmiali sa
navzájom na seba. „Volaj ma Mag.“ Mag ukázala svoj biely a široký chrup. „Budeš
chodiť k nám na školu? O ulicu ďalej?“
„ Áno, áno, budem“ jamie aj Mag sa opreli o plot.
„Super, zajtra konáme párty pre začiatok roku na pláži. Prídeš?“ Mag iskrili
oči natešenostou. „Ak môžem.“ Usamiala sa Jamie.
„Jasné. Zajtra o 8 ťa čakám pred tvojim domom
a pôjdeme spolu. Pôjde aj Lukas, kamarát.“ Zatlieskala si potichu Mag.
„Nechceš ísť k nám? Lepšie sa zoznámiť.“ Spýtala sa jej Jamie.
„S radosťou!“
Chcem sa vám ospravedlniť, že prolog nebol už v nedelu ale nestíhala som :)
Dúfam, že sa vám to páči.
a odpovedzte prosím na otázky keď komentujete :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára