Memories never wipe- 1.časť/Matie/

Moja mama zomrela pri mojom pôrode keď mala 16. Zobral si ma môj krstný. Priezvisko som mala po  ňom- Amanda Isabella Cowell. Krstný mal veľa práce s natacanim X-factoru ale nikdy na mňa nezabudol. Bola som pre neho dôležitá. Možno som bola pre neho ako dcéra ,ktorú nikdy nemal. Bol pri mne ,keď som sa narodila,keď mi rástli zuby. Keď ma trápili zlé sny,vždy som šla k nemu do posteľe a on má tak nádherné objal a ja som sa pri ňom cítila v bezpečí. Bol pri mne,keď som mala prvýkrat opicu  keď som mala po prvýkrat zlomené srdce. Bol pri mne,a to mu nikdy nezabudnem. Teraz som prvacka na strednej. Doteraz som nemala pravých kamarátov,lebo všetci má využili aby sa mohli dostať bližšie k slávnym ľuďom a to cez zo mňa. Dúfala som že teraz na strednej sa to zmení.......Prvý deň na strednej. Mala som tremu, bála som sa. Simon sa ponukol že ma odvezie. JAsné , že on musel zobrať auta, ktoré bude strašne nápadne. Nemohol zobrať toho čierneho Range Rovera , ale musel zobrať cervené porshe. Skoro som ho zabila. Zaparkoval na parkovisku.

"To bude dobre, neboj sa... O 1 prídem pre teba... to by ste mali už skončiť"

Ja:" Dobre... dám ti potom vedieť... Lúbim ťa ahoj..."

Vyšla som z auta. Simon odišiel. Všetci ale naozaj všetci sa na mňa pozerali.  BOlo to strašné, keď všetci ludia na vás pozerajú. Ja som hamblivo prešla okolo nich a išla som si zaniesť do skrinki. Chcela osm byť sama sebov. Zavrela som skrinku a vedľa mňa sa zjavila jedna baba.

Ahoj, volám sa Nicoll a som tu nová..."

Ja:" Tak to sme dve...Ja som..."

Nicol:" Krstná dcerá Simona Cowella ... dievča ja viem..."

Už som bola presvedčená, že to nie je pre to že som jeho krstná dcera...

Nicol:" Musí byť strašné, byť slavna.."

Ja:" Ja nie som slávna.. môj krstný je slávny... "

Nicol:" ALe si aj ty..."

Ja:"Ale ja nechem byť slávna..."

Nicol:" AKú máš prvú hodinu??"

Ja:" DEjepis..."

Nicol:" No vyzerá to tak, že máme podobný rozvrh.. môžeme sedieť vedľa seba...."

Našla som si priateľku, presnejsie povedané ona si našla mňa.  Po škole ma poprosila , že či by som nečkala s nou na brata. Je tretiak. Sadli sme si na schody pred školu. Bolo ešte len 12 hodin , takže som mala čas.

Nicol:" Kolko máš rokov??"

Ja:"16.. ty?"

Nicol:" Tiež..."

Ja:" Kedy by mal prísť tvoj brat??"

Otočila som sa a zbadal som nádherneho chalana ako kráča k nám. O môj bože. Hambila som sa. Bála som sa. 

"Ahoj sestrička..."

Bol to jej brat.

Nicol:" Braček..toto  je Amanda..."

Ja:" Ahoj..."

"Ahoj, ja som Liam.."

Vytiahla som mobil.Zavolala som Simonovi.

Simon:" Nestíham prísť... Nemôžeš prisť do štúdia??"

Ja:" Ano... do ktoreho??"

Simon:" Do 5... je to ale pol hodinu- hodinu od školy..."

Ja:" Okej... za chvilu prídem.."

Nicol:" Tak?? Neuvidim to krásne červené porshe??"

Liam:" Tak to si bola ty, o ktorej celá škola hovorí??"

Ja: "Už to tak bude...."

     "nie... idem do štúdia..."

Nicol:" Sak môžeme ísťs tebou  a poviem rodicom nech prídu pre nas tam..."

Ja:" No to by bolo úžasné..

Nicol:" JA vás normálne obdivujem , ako môžte v takých šteklách chodiť.."

Ja:" No to si nevidela ešte môj šatník... niekedy ti ho úkážem ..teda ak chceš.."

Nicol:" Tak to by bolo úžasné.." Postavili sme sa a išli sme....

Ahoj, poprosím vás... keď si to prečítate tak prosím dajte LIKE a ešte lepšie by bolo keby ste ho aj okomentovali.... /Matie/