Ahojte,takže konečne som sa dokopala k tomu,aby som vám pridala prolog. Dúfam,že sa vám bude páčiť a vyjadríte sa k príbehu. :)
Prvá časť by mala byť čo najskôr,mám ich dopredu napísané,takže stačí napísať komentár a podobne. :) xxx
HYLI
#Kiley
------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Odmalička
bola vychovávaná inak ako ostatné deti. Všetci jej rovesníci sa hrali na
ihrisku, naháňačku,skákali škôlku alebo piekli koláčiky v pieskovisku. Avšak,
ona celé dni trávila všetky rovnako,vždy ten istý stereotyp. Od rána do obeda
škola,úlohy a neskôr tréning. Nie,nechodila na tanec alebo na nejaké
povrchné mažoretky či iný šport.
Časť svojho života prakticky strávila zavretá
s otcom v telocvični pod ich domom,kde trénovala.Trénovala samú
seba,aby bola lepšia ako iní. Aby bola tá,ktorá jedného dňa bude niekto. Vypracované
telo,myseľ,všetko čo potrebovala na prežitie. Pokojne by mohla ísť do armády,aj
v 10 rokoch by na tom bola lepšie ako niektorí vojaci.
Zdokonaľovala
sa vo veciach,ktoré ostatní berú úplne
inak. Jej sluch,čuch,hmat boli stále lepšie a lepšie, všetky jej zmysli sa
stali neodlúčiteľnou súčasťou nečakanej budúcnosti. Teda tak to vravieval otec. Vždy jemne pokývala hlavou
na znak súhlasu, usmiala sa,no aj tak dovtedy nechápala zmysel vety:
,,To, čo sa teraz naučíš ti pomôže prežiť ,
nech už budeš kdekoľvek, s kýmkoľvek a budeš musieť spraviť
čokoľvek.“
Rozumieť
tomu začala až v ten osudný deň,keď prišli. Na ten deň spomína každé
ráno, keď sa zobudí do vždy iného počasia,pretože každý týždeň je v inom
podnebnom pásme. A taktiež každý večer,keď zapáva , aby si pripomenula
prečo žije tak,ako žije a prečo vlastne toto všetko trpí...pretože ten deň
jej zmenil život a prevrátil ho
naruby. V ten deň už nebola ockovo dievčatko,ako sľuboval,ale stala sa jeho obchodom.
Deň predtým,
ako sa to stalo,jej povedal,aby si zbalila veci,vraj že sa ide na výlet.
Zabudol však spomenúť,že bude jednosmerný a hlavne,že na výlet akosi pôjde
len ona,bez neho.
S jedným
kufrom ju posadil do auta k neznámym,drsným a predovšetkým nie práve
najčestnejším chlapom,aby ju vzali na ten ‘nevinný‘ výlet do neznáma. Poslednýkrát sa na ňu
usmial,aj keď to nebol úsmev,ktorý vždy mal. Tento bol falošný
a škodoradostný,ako keby sa jej chcel vysmievať,doslova bola vidieť tá
nenávisť v jeho očiach.
Keď zastavili pred obrovským, no snáď väčším
a omnoho stráženejším sídlom ako je samotný Versailles, pochopila
o čo sa tu jedná. Aspoň jednu tretinu z toho.
Pochopila,že
všetko čo doteraz mala skončilo,že to bolo jedno veľké klamstvo. Pochopila,že
viac sa odtiaľto nedostane,aspoň nie taká ako teraz prišla. Pochopila,že bola
len jeho majetkom,ktorého sa práve zbavil ako väzeň,ktorému dali dole putá
a oslobodili ho za spáchaný čin. Pochopila aj ten posledný nepriateľský
úsmev od jej otca,ak ho má ešte tak vôbec nazývať.
Možno
by mu mohla vymyslieť nejaké lepšie meno,pretože to svoje jej aj tak nikdy
nepovedal. A ak áno, určite bolo falošné tak,ako on. Tým sa však vtedy
odmietala zaoberať a radšej sa sústredila na veľkú kovovú bránu, pred
ktorou v ten moment stála.
Nevedela čo
ju čaká,teda určite nič dobré,a preto
zdvihla hlavu hore,narovnala sa a sebavedomo vykročila k bráne,ktorá
sa začala pomaly otvárať vďaka systému,ktorý tu bol zabudovaný.
Ten muž,s
ktorým dovtedy žila ju naučil naozaj veľa dobrých vecí,ktoré si myslel,že ich
nikdy nebude vedieť využiť,a preto jej vravieval spôsoby a učil ju
veci,ktoré by jednoducho desaťročné decko zvládnuť nemohlo.
Bola však
inteligentnejšia ako si myslel a kvôli tomu aj presne vedela ako sa má ku
komu správať, a hlavne za akých okolností.
V tom momente ako prešla cez tú chlapmi
obkolesenú bránu, začala nový život,ktorý nepriniesol nič dobré, teda aspoň to,
čo ostatní považujú za dobré. Tam totiž slovo dobré znamenalo iba pár vecí- sex, intrigy,peniaze a moc.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára