I need your love/ 14.kapitola "Prestaň bojovať!"

 

Po približne týždni tu je nová kapitola. Mala byť až nabudúci týždeň na koniec ale keďže dnes odchádzam do nedele do Francúzska [A ak to schvália ostatné baby tak vám urobíme videodenník, ktorý potom upravíma pridám vám ho:) ] tak vám ju dávam teraz, keďže som nemala istotu či by som sa sem mohla dostať aj počas výletu a zdielať ju:)

V tejto kapitole je takýý menšíí zvrať takže hope you like it ;)

Alkohol, ktorý som dnes nechcela držať v ruke, mi už prúdil v krvy, čo zapríčiňovalo tancovanie, ktorému som sa tiež chcela vyhnúť. Bokmi som točila do rytmu hudby a ruka ktorá bola nad mojou hlavou zovierala červený kelímok s alkoholom. Našťastie moje nohy netrpeli vo vysokých štekloch a tie boli položené medzi Harryho chodidlami na zemi pred gaučom na ktorom sa rozvaloval. Vlasy som mala hádam po celej tvári ale to mi nezabraňovalo tancovať, ale moje unavené nohy už áno. Zvalila som sa vedľa Harryho s hlavou zaklonenou a opretou o operadlo gauča.

„Mal by som ti doniesť kýbel?“ žmurkne a napije sa zo svojho kelímku.

„Neviem ako ty ale ja nič nepotrebujem ani potrebovať nebudem.“ Usmiala som sa a ďalej sa opierala. Mala som zavreté oči no akonáhle som pocítila niečie oči na mňe otvorili sa. Vedela som, že Harryho neboli, boli Mag. Stála v plnej kráse pred mojimi nohami a usmievala sa.

„Poďte, ide sa hrať flaša.“ Skríkla a aj mňa aj Harryho schmatla za ruky. Nemala som silu vzdorovať. Presda, bola to len hra. Na chvílu sa zahrám a potom pôjdem domov, už je dosť hodín. Harry rovnako ako ja nevzdoroval ale tiež nebol nadšený, tiež rovnako ako ja. Mag nás zaviedla hore schodmi do , predpokladám, Harryho izby. Bolo tu veľa kníh, ktoré boli hociako rozprestrené po poličkách a nemali žiadne miesto. Kam sa dostali tam ostali, ale bolo ich veľa. Vtedy mi zišlo na um, že mi Harry spomínal, že rád skladá ale nevidela som tu žiadne nástroje, nič. Žiadna gitara, klavír, či klávesi, alebo čo i len nejaký zošit na ktorom mohlo byť spoznať, že sú tam jeho skladby. Možno ich schoval pred večierkom, len aby to nikto nevidel a bál sa, že by ho zosmiešnili. S Harrym sme si museli sadnúť vedľa seba, pretože sa tak rozhodla slečna Maggie. No nevadí. Stále som si od neho držala odstup. Zhromaždilo sa tu asi 8 ludí aj so mnou. Všetko boli páry až na mňa a Harryho. Nemala som v pláne vracať ale z toho ako sa ku sebe všetci túlili a verejne sa takmer pretiahli na podlahesa mi vracať chcelo.

„Hocičo len toto nie, tie páry sú tak nechutné..“ zašepkal mi Harry na čom som sa musela zasmiať a prikývnuť mu na súhlas.

„Čítaš mi myšlienky.“ Pošepkala som mu naspäť a už viac nekomunikovala.

*  * * *

„ÁÁÁ HARRY!“ Skríkla Mag.Otázku mu dával Jonas, čo som sa dozvedela jeho meno počas hry.

„Hmmm, Pobozkaj dievča o ktorom si myslíš, že je najkrajšie z miestnosti.“ Super otázka Jonas, teraz budem vedieť, čo ho treba ešte provokovať alebo nie. Pozrela som sa na Mag ktorá sa doširoka usmievala, no keď som otočila hlavu na miesto kde Harry sedel, pocítila som jeho mäkké pery na mojich. V šoku som sa hneď odtiahla. Neviem ako popísať ten šok. Bol príjemný, prekvapivý, neželaný? Naozaj neviem, len mám istotu, že môžem ďalej provokovať.

Medzi časom hry sa k nám pridalo pár ludí, po väčšine to boli chalani. Pozornosť som vôbec nevenovala hre až kým som nepočula opäť hlas Mag ako povedal moje meno. Ztrhla som sa z rozmýšlania.

„Takže, pravda alebo odvaha Jam?“ opýtala saMag.

„Ehm, odvaha..?“ pripadalo mi to ako otázka než odpoveď.

„Super.“ Zhíkla.“ Dávam ti odvahu aby si išla s Mikeom do izby vedľa na aspoň 5 minúť.“ Mag! Mike sa počas hry priznal, že je nadržaný, pri pravde, takže za toto som jej vďačná nebola. Jasne som vedela, že chce rovnako ako ja provokovať Harryho ale toto bolo moc.

„No tak poď kráska.“ Zodvihol ma zo zeme a ťahal preč z miestnosti.Hneď vedľa bolo miesto kde sa nikto nenachádzal. Vošla som dnu a uvidela veľkú postel a telku, ktorá bola privŕtana k stene. Z rozhliadania ma však vyrušio hlasné cvaknutie zámku, zvrtla som sa a videla ako sa Mike opiera o dvere a prehliada si ma.Hneď ako nahodil nadržaný pohľad a oblízol si pery vedela som na čo myslí.

„Tak na to zabudni. Môžeme sa lepšie zoznámiť ale nič viac, rozumieš.“ Kým som hovorila prišiel ku mne.Neustúpila som dozadu, lebo by to znamenalo, že sa bojím a to nebude vedieť.

„Tak naivná“ začal.“ Ale zároveň tak krásna.“ Alkohol mu bol cítiť z dychu. Badateľne som spoznala, že sa jedná o vodku... čistú.

„Nie som naivná!“ skríkla som a preložila si ruky na prsiach

„Si!“ Sotil do mňa, čím som skončila na mäkkej posteli a o pár sekund sa nadomnou skláňal s pohladom na mojich perách, no nedotkol sa ich. Namiesto toho sa mi prisal na krk a rozhliadal sa po ňom s perami. Ruky som mala zatlačené na jeho hrudi no s ním to ani nehlo. Keď som už bola beznádejná v hlačení do hrude rozhodla som sa vysunúť ruky a začať ho byť. Odtiahol sa a schmatol moje zápästia, ktoré upävnil nad mojou hlavou jednou rukou a druhou sa mi zaril do brady. Jeho pävné zovretie spôsobilo, že už teraz som vedela, že to neskončí bez následkov.

„Prestaň bojovať!“ zhúkol mi do tváre a spävnil zovretie na brade.“Väzmem si čo chcem a ty mi v tom brániť nebudeš!“

Dobre som vedela, čo mi chcel spraviť a to som nemohla dopustiť. Jedna z mojich volných nôh sa prudko dotkla jeho rozkroku , čím sa uvolnilo zovretie aj na brade aj zápästiach až zmizlo. Mike sa válal po zemi s rukami na bolestivom mieste. Aj teraz som si uvedomila, že plačem. Pár sekúnd po tom čo som si uvedomila, čo som spravila sa rozleteli dvere a v nich stál Harry. Zámokletel tesne okolo Mikeovej hlavy  a pristál až na druhom konci izby. Z Harryho postoju bolo vidieť, že je nasratý a zrejme počul Mikeov vysoký hlas. Oči upieral na neho kým mu pohlad nepreletel ku mne, čo spôsobilo, že tvrdé žrty tváre sa zmenili a nabrali lútosť. Nepozrebovala som to. Nepotrebujem lútosť, potrebujem klud. Rozbehla som sa oproti Harrymu. Pravdepodobne si myslel, že sa mu hodím do náruče ale ja som len do neho vrazila a rozbehla sa ku schodom. Počula som Harryho hlas za mnou ale snažila som sa to ignorovať. Aktuálne mi bolo jedno, že bežím bosá po studených dlaždičiach chodby kde sa nachádzal harryho apartmán. Bola som rada, že môžem byť preč z toho miesta. Že tam nemusím ďalej trpieť všetký pohľady. Pokial by som šla výťahom, Harry by ma dobehol, čo sa mu takmer podarilo, takže som sa rozbehla po schodoch dolu.

Hneď ako som sa dotkla tvrdého betónu s ostrími kamäňmi vedela som, že toto budú dalšie zranenia. Zobrala som to tento raz na lahkú váhu a opäť sa rozbehla. Snažila som sa ignorovať Harryho chabé volanie a ďalej bežala. Po chvíli prestalo a ja som pomaly spomalovala, čím bližšie som bola môjmu domu. Konečne bezpečie.

Tak čo hovoríte?? Dúfam, že sa páčila. :) Rozhodla som sa že budem pridávať kapitoli podľa určitých kritérií a pokým sa nesplnia dovtedy nebude ďalšia. Ja viem, možno trochu drsné ale tak to už bude. Nemala som istotu či to niekto číta alebo nie. ;)
Takže ak tu bude min. 5 hodnotení a aspoň 1 koment pridám ďalšiu:) (posnažte sa:) )

-Minime