Tak znova približne po mesiaci, ale tentoraz je to už moja vina, nakoľko kapitolu mám už napísanú min. ťýždeň ale bola som lenivá ju pridať.. so sorry ;)
Ale teraz
Hope you like it ;)
Jeho chrbát bol otočený smerom ku mne. Jeho postoj ramien
naznačoval lahostajnosť a zároveň nervozitu. Pomaly som k nemu zozadu
prišla. Z dialky vyzeralo, že vďaka mojim lodičkám budem vyššia od neho,
ale akonáhle som prišla bližšie a už som za ním takmer stála, moje zdanie
sa mýlilo. Harry bol stále vyšší odomňa, i keď len o pár centimetrov.
Pocit z toho, že budem jediná na lodičkách ma opustil
keď som si všimla, že väčšina dievčat má rovnako lodičky ako ja ale ostatná
čast oblečenia hovorila za všetko, „vyspi sa so mnou“. Ak to môžem povedať. Buď
kraťase, z ktorých vytŕčal zadoch alebo šaty, ktoré ledva zakrývali spodné
prádlo. Oproti nim , v riflach, bielom tilku a koženke, som sa cítila
ako mnížka. Ale aspoň som sa necítila
ako ‚ľahké dievča.
Harryho vlasy boli zo zadu rovnaké ako vždy, až na to, že
ich od jeho tváre oddelovala šatka, pravdepodobne odstrihnutá z rukáva
košele, ale stále to vyzeralo dobre.
Ladne som pri ňom zastala, kým on sa rozprával s nejakým kamarátom.
Jeho oči spočívali po pár sekundách na mne. Skenovali ma od hlavy k pätám
a naspať. Tak predsa zabral môj oblúbený outfit oproti iným.
„Ehm, kámo, vidíme sa vo vnútri.. Myslím, že ťa niekto
čaká.“ Tlapol mu po pleci. „Ťešilo ma.“ Ani som nemusela povedať slovo
a jeho tešilo, dobre. Hlava mi klesla s úsmevom na perách, čím sa
moje dlhé natočené vlasy dostali do mojej tváre. Hneď ako som zdvihla hlavu som
sa stala svedkom ako si ma Harry obzerá s úskrnom na perách.
„Nepozeraj tak na mňa.“ Odhrnula som si vlasy z tváre
a zaujala postoj nezáujmu k jeho pohladu.
„Dobre,dobre. Čakám tu už dosť dlho na to aby som sa mohol
takto pozrieť na teba.“
Jedno z mojich obočí vystrelí do výšky a neodolám
ďalšiemu úsmevu, avšak nie s čevenými lícami na jeho vrchu ale
s jemným úskrnom a sarkazmom.
„Ako si vedel, že prídem? Nemusela som, mohla som sa na
poslednú chvílu rozhodnúť, že nepôjdem.“ Obzrela som sa za neho, kde mi jedna
z dievčať s ‚lacinným‘ oufitom venovala zabijácky pohlad. Avšak na
povšimnutie nebola jediná.
„Na devädesiat
percent som si bol istý.“ Žmurkol
a znovu sa mu objavil úškrn na tvári. Možno to tak zle nevyzerá,
ale ak je používaný často tak to naozaj lezie na nervy, ako teraz.
„Hmm..Aha.“ pri týchto slovách mi bol Harry bokom, no keď
opustili moje ústa opäť sa ku mne otočil. Ani som si neuvedomila, že tie slová
boli povedané s dosť nezvyčajnúm tónom. V rovnakom momente ako sa
otočil moja ruka letela k jeho lícu. Nebolo to silné, nenechám ho sa
strápniť ešte pred úplnym začiatkom a chodiť s červenýmotlačkom na
líci v tvare ruky. Trochu sa zatackal dozadu, skôr od prekvapenia ako od
bolesti.
„To bolo za čo?“ Vyvalil oči kým si držal líce.
„Za tých zvyšných desať.“ Slová opustili moje ústa, keď som
odchádzala, Očkom som sa obzrela a všimla si Harryho smejúceho sa
a nasledujúceho ma do jeho vlastného bytu. Dosť divné, že je to jeho byť
ale idem popredu s nádskokom od neho, ale predsa, párty. Trochu som
zrýchlila čo si Harry nevšimol až keď som zahýbala za roh kde sa nachádzal
výťah. Oprela som sa o proťajšiu stenu a čakala. Možno by som nemala.
Mám priateľa a ja sa tu zahrávam s iným chalanom. No na rozmysletei
bolo neskoro. Harry sa vynoril spoza rohu keď dobehol. Hneď ako si všimol moju
postavu, opierajúcu sa o stenu, spozornel a prekvapene pozrel.
„Nečakal si ma tu?“ zasmiala som sa a s odrazom
prešla k nemu. Našťastie mi opätky dožičili a aj keď bol višší, bez
problémov som sa dostala k jeho uchu. „A predsa som tu, hm.“ Pošepkala som
mu a pri pohlade na neho si zahrizla do spodnej pery. Otvorila som dvere výťahu a vošla dnu.
„A nečum mu na zadok.“ Povedala som a ani sa nemusela otáčať aby som
vedela, že to robí. Zatriasol hlavou a venoval mi konečne prítomný pohľad.
„Nevedela som, že tu bude toľko ľudí.“ Zakričala som Harrymu
cez hlasnú hudbu. Nebudem sa čudovať ak sem za chvílu prídu susedia so
sťažnostami.
„Keď párty tak poriadna.“ Žmurkol a zmizol v dave
ludí, premiestnujúc sa nevedno kam. Rozhodla som sa prejisť do obývačky
a práve teraz som mentálne ďakovala Harrymu, aj keď neochotne, že ma sem
už raz vzal, pretože v tomto húfe ľudí by som nevedela ani kde je chodba,
nie to ešte obývačky či východ. Obývačka bola menej preplnená, len vďaka tomu,
že sa tu nachádzal pinpongový stôl so štyrmi hráčmi okolo neho, čo boli horlivo
zapojený do hry. Ludia stáli okolo nich, prevažne dievčatá, a navzájom ich
povzbudzovali. Jedno dievča stálo hneď pri stole a očami hypnotizovala
loptu. Nechápala som prečo bola tak blízko, no po výhre jednej dvojice som
pochopila. Srdečne a široko sa na nich usmiala, chytila ich za ruky
a viedla do útrob bytu. Našťastie cez malúškáru medzi ľudmi som mohla
vidieť ako oni jediný traja sa zavreli v jednej izbe a už teraz som
vedela, čo nasledovalo. Nepochopím tieto prípady dievčať čo sa na takéto niečo
podújmu. Je to pod jej úroveň a to ju nepoznám. Je to pod úroveň každej
ktorá má akú takú dôstojnosť.
„Tak ktorá ďalšia sa podujme na obdarení byhercu. Čo ty
kráska?“ prišiel ku mňe jeden z chlapcov, u ktorého bolo vidno, že
čo-to už popil a zle artikuloval. Jeho ruka spočinula na mojom zadku ktorý
pevne stisla. Miestnosť na sekundu shíchla, kým som sa ozvala.
„Ani v tvojom najlepšom sne, hladaj inde.“ Žmurkla som
na neho a snažila sa odýsť preč. Jeho výška bola mne rovnaká na týchto
opätkoch. Stiahol ma za rameno naspäť k nemu.
„Čo si povedala?!“ Jeho hlas bol náhle ostrý.
„Ak nechceš aby som ti dala facku a nestlačila to nič čo
máš medzi nohami natoľko, že sex nebudeš môcť mať minimálne mesiac tak
sklapni.“
Miestnosťou sa ozvalo hlasné ‚ooouu‘ a nahle smiech
ľudí naokol. Jeho vystračený pohľad mi dopomohol k zasmiatiu sa do jeho
tváre.
„Kámo tak tá ti teraz dala. Ale popravde nebola by si na
škodu.“ Ozval sa jeho kamarát ktorý ho chytil za rameno. „Ale radšej poď než to
naozaj urobí, nájdeme niekoho iného.“ Pošepkal mu dosť nahlas, že som to počula
až z tej dialky. Otočila som sa a hneď sa aj potackala dozadu, keď sa
zrazu objavil Harry s dvomi červenými plastovými pohármi piva, Josh
s Meg vo vrúcnom objatí. Harry sa pre seba usmial nad mojou reakciou
a podal mi pohár.
„Nepijem.“ Pozrela som na pohár a hneď na Josha, ktorý
zobral ponúkaný pohár a priložil si ho k perám, predtým ako sa
tekutina liala dolu jeho krkom.
„Nevadí, aspoň je viac pre mňa.“ Široko sa usmial
a oblízol si mokré pery. Meg na neho zalúbene pozerala, až mi prišlo zle
a keby môžem, už obímam záchodovú misu.
„Tak čo zatial hovoríš, za tú krátku chvílu?“ spýtavo sa
opýtala Meg, ale neprestala sa pozerať na Josha a lepiť sa k nemu.
„Na pár individuí aj fajn.“ Usmiala som sa a pohľadom
prechádzala po miestnosti až som sa zadívala na zem. Mohla som si všimnúť, že
Meg zdobia nohy rovnako lodičky len inej farby. Nezdalo sa mi, že by sa
zvýšila, oproti Joshovi, ale to bude zas tá moja klamlivá predtucha.
„No hej.. individuá.. Už sa o tebe hovorí po celom byte
ako si Lukea odbila. Poviem ti, dobré slová si na to využila.“ Zasmial sa Harry
a ja s ním.
„O čom to vy dvaja trepete?“ Nechápavo naraz povedia Josh
a Meg a hneď si venujú usmevavý pohľad z ktorého mám znova
rovnaký pocit ako predtým.
„Poprechádzajte sa a pochopíte.“ Povedal Harry predtým
ako som mohla zareagovať.
-----
Kto čítal Nastroje smrtelníkov: MESTO KOSTÍ mohol si všimnúť, že som sa trochu inšpirovala úrivkom v jednej časti kapitoli.Kto nečítal, knihu odporúčam rovnako ako film :) (1 zo 4 mojich najoblúbenejších filmov^^)
Čo hovoríte na novú časť. Mám dopredu napísanú ďalšiu takže teraz záleží len na vás ;)
-Minime
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára