I need your love/ 11. kapitola 2/2 "Prečo sakra?"

Rovnako ako aj za predošlú sa ospravedlňujem za chyby v tejto kapitole :)..

Tak a táto kapitola je venovaná znova Adel, a zároveň sa ospravedlňujem za meškanie, ale akosi teraz nemám čas ani na blog, Učitelia chcú od nás pred prímačkami mega výkon a do toho mám tréningi a pár iných vecí. :) 

Nebudem už zdržovať (tých čo si toto prečítali;) )

..so.. Hope you like it :)  

"Harry si dvojica s Jamie." v tieni som videla, že prikývol. "Okey, všetci rozdelený tak sa choďte trochu rozcvičiť." nariadila telocvikárka. Prešmykla som sa Harrymu okolo chrbta a kráčala ďalej na trávu kde som sa mohla v klude rozcvičiť. Harryho dych som cítila tesne za mnou , tak som vedela, že ma nasleduje. Zastavila som a hneď si začala naťahovať nohy a ruky. Budeme behať štafetu, čomu svežili kolíky čo v ruke držala telocvikárka.
"Odkial si sa naučila tak dobre hrať futbal?"
"Ulica ťa naučí veľa"
"Nechápem." Harry si na zemi naťahoval končatiny.
"Ako malá som hrávala futbal a hocičo iné na ulici s ostatnými deťmi z ulice." Žmúrila som oči do slnka, predtým ako som sa spustila k zemi a spravila moju šnúru, čo som nerobila dlho ale predsa som ju vedela.
"Skôr by som ťa tipoval ako dieťa, ktoré doma sedí a učí sa rôzne jazyky od súkromných učiteľov čo ti domov priviedli rodičia."
"Prečo sakra?" Tak on si myslí, že som nejaká rozmaznaná princeznička, čo doma chodila po chodbách s učebnicami na hlave a učila sa chodiť rovno alebo sa učila rôzne jazyky.
"Pôsobíš tak?" To bola odpoveď alebo otázka. Povedal to tak nerozhodne. Akoby sám nevedel prečo.
"Tak si na omyle. Ako malá som bola viac vonku ako vo vnútri, teoreticky povedané bola som doma len keď som sa potrebovala najesť , napiť alebo som si niečo rozbila." Povedala som s trochu zvýšeným hlasom.
"Klud, kľud, hej.. Len som ťa tak tipoval podľa toho aký máte luxusný dom."
"Uzavrime radšej túto tému, prosím." povedala som predtým ako som počula píšťalu. Aktuálne som bola rada, že zapískala. Všetci pribehli a ja s Harrym sme tam šli len pokojným krokom vedľa seba v tichosti.
"Tak, keďže máte dobrú telocvikárku a dobrú riaditeľku školy, ten kto vyhrá získa zaslúženú odmenu. Už teraz hovorím, nie je to žiadna čokoláda ani lacná vec." Vzájomne sme na seba s Harrym pozreli. "a aby som vás ešte trochu nabudila a prekvapila, výhra sa netýka školy, len z malej, malinkej časti." zasmiala sa. Znova sme si opätovali pohľady, však tieto znamenali, že spravíme čokolvek aby sme vyhrali. Obaja sme chceli vyhrať. Aspoň niečo spoločné v túto chvílu.
"Postavte sa na svoje miesta." zakričala učiteľka. Každej z nás rozdala kolík. museli sme odbehnúť jedno kolečko pozdĺž ihriska a potom štafetu dať chalanom ktorý behali dve koliečka. Mojou hlavou sa rozniesol piskot píšťali. Nohy sa pohli vpred a bežali oveľa rýchlejšie ako inokedy. Ruky mi pomáhali v behu. Bola som popredu pred ostatnými dievčatami. Bežala som rýchlo. Keď som dobiehala ku miestu kde som predtým začala stál tam pripravený Harry chytiť štafetu a bežať namiesto mňa. Už sm bola za jeho chrbátom keď sa jeho veľké prsty jemne dotkli mojich a nakoniec sa omotali okolo kolíka. Hneď vyštartoval a ja som sa zmorila na trávu. Ležala som tesne pri bráne takže som nikomu nezavadyala ak bežal. Lapala som po dychu. Harry vďaka mne mal náskok takmer pol času čo ostatný. Prebehol okolo mňa po prvom koliečku a bežal ďalej. Chvílu za ním bežal rýchli Josh, ktorému štafetu predala Mag. Uprene ho sledovala kúsok odomňa kým ja som dúfala, že Harry neskolabuje a dobehne dokonca aby sme mohli vyhrať. Stalo sa. Harryho nohy prešli finišovú pásku. Odhodil kolík na zem a pomaly kráčal ku mne. Sedela som opretá o chladnú tyč bránky, kým Harry šiel ku mne, pri čom lapal po dychu. Ani sa nečudujem, Ja som lapala dych po jednom koliečku, čo museli zažívať jeho plúca po dvoch?  Uprene som sledovala každá jeho pohyb. Zvalil sa na zem pri mojich nohách a hlavu si položil na moje stehná. Jeho mokré vlasy od potu sa mi lepili na vyhriate stehná od slnka. Nerobila som nič. Len som zavrela oči a oprela hlavu o tyč. Stále som vydychávala ten beh. Počula som kroky, ktoré sa k nám približovali. Otvorila som oči keď mi niečo tienilo na telo.
"Styles, Smith. po vyučovaní choďte do riaditeľne." Počula som autoritatívny hlas, ktorý patril učiteľke. Nemohla som ju vidieť, keďže slnko pred ktorým stála z nej robilo len čiernu siluetu. Cítila som ako Harry pokýval na mojich stehnách na znak súhlasu, čo som opakovala. "Dobre, dnes vám telesná končí, choďte sa osprchovať a choďte potom na ďalšie hodiny. A vy dvaja nezabudnite" obrátila sa na nás, predtým ako odišla do budoby. Harryho hlava stále spočívala na mojich stehnách.
"Ehm.." Trochu som sa pomrvila a Harry to pochopil. Zložil hlavu z mojich stehien a položil ju do trávi. Jeho kučery sa rozprestreli po tráve a sušili sa pod teplotou slnka, ktoré na ne žiarilo. Už teraz sa mu začínali formovať do tých zvyčajných kučier, ktoré nosil každý deň.
Postavila som sa. Pohľad som venovala Mag ktorá sa tam rozprávala na tráve s Joshom a boli až moc blízko seba. Naznačila som jej nech ide so mnou do šatne. Pochopila ma, venovala Johovi bozk na líce a bežala ku mne. Radšej by som ten bozk nevidela. Ani neviem prečo sa do toho tak starám, Je už dospelá, má 18 . Môže robiť čo len chce a ja sa snažím ju držať ďalej od chalana, ktorého som vlastne spoznala rovnako ako Harryho, prednedávnom. Ale tiež je pravda, že sa ju snažím držať ďalej, pretože Josh nie je ten pravý pre ňu. Určite nie. Je sukničkár, horší ako Harry. Sám mi James povedal, že Josh nie je dobrý pre žiadnu z tejto školy. Možno to tak nie je, ale zo všetkého čo som počula pochybujem o opaku.
----
Mali sme obed a potm som mala ísť s Harrym do riaditeľne. Mag ma prinútila si sadnúť za jeden stôl s Harrym, Joshm a jeho kamarátmi. Harry sedel oproti mne a vedla mňa ich kamarát, ktorého meno ani neviem. Strašne sa na mňa lepil. Pocit, že ma vyzlieka pohľadom zo mňa neopadával a už vôbec nie vtedy keď jeho oči smerovali do môjho výstrihu na kozrete. Piplala som sa v obede a nič nezjedla. Nedalo sa to. Na jeden strane stola bola Mag s Joshom, ktorý zo seba neodvracali pohľad, vedľa nich Harry s otráveným výrazom, že ich musí sledovať. No a na druhej strane to bolo ešte horšie. Chalan ktorý sa na mňa lepí a nespúšťa pohľad z mojej hrude. Mala som chuť mu ten obed obtrieť o tvár aby nemohol vidieť nič a následne mu streliť facku.Mala som dosť toho ako na mňa pozerá. Odtlačila som od seba tácku, ovinula okolo seba bundu aby nebolo nič vidieť a lakťami sa oprela o stôl. Harry držal medzi prstami hranolku a namáčal ju v kečupe, posúval s ňou rôznymi smermi. Mal stále tú istú hranolku, ktorú držal v ruke pred 5 minutami.
"Nechutí?" Spýtala som so smiechom v hlase. Zdvihol smaragdové oči ku mne a usmial sa širokým úsmevom.
"Očividne ani tebe." Usmial sa znovu a hodil celú hranolku do kečupu,ktorá sa po chvíli ponorila.
"Tiež očividne sme obaja dojedli tak ideme do tej riaditeľne?" spýtala som sa kým som chcela zobrať tácku a odniesť ju, no Harry ju chytil skôr ako ja a niesol ju smerom k oknu so špinavými taniermi a príbormi. čakala som pri východe, kým sa Harry uráči prásť s tými jeho šuchtavými nohami.
"Že si aj prišiel." Nečakala som kým niečo povie, len som vyšla z jedálne a smerovala do budovi kde sídlila riaditeľňa. Za celý svoj život som nebola v riaditeľni, kvôli hocičomu, nikdy. A teraz tam idem. S Harrym za mnou, pretože sme vyhrali jedny preteky a dostaneme niečo čo nesúvisí so školou, len z časti.
Počkala som kým Harry prejde okolo mňa a vôjde ako prvý do miestnosti. Nechcela som ísť prvá, predsa len Harry tu je dlhšie a nemyslím, že tam ide prvý krát.
"Dobrý deň" pozdravili sme naraz, vďaka čomu sme si vymenili pohľady. Obaja sme sa usmiali.
"Och, Jamie. Harry. Prosím sadnite si." ukázala na malý gauč čo sa ukrýval v rohu miestnosti a pred ním bolo jedno kreslo. Gauč bol malý pre viac ako 3 osoby. Keď sme si Harrym sadli, opierali sme sa kolenami. Tašku som si položila na kolená a Harry ju hodil vedľa gauču.

"Takže, určite viete prečo ste tu." obaja sme prikývli a uprene ju sledovali.