sobota 9. novembra 2013

Memories never wipe /Matie/


" Harry, Stephanie Anna Maria Bolton ..... Bola moja matka"
"To nie je možné"- krútil hlavov Harry. " Nie, ona sa musela volať tak isto jako Simon"- neveril Harry.
" Babka mala dvoch mužov. Prví sa volal Cowell a Simon sa volá po nom a druhý bol Bolton a mama sa volá.."
"Po ňom"- dopovedal Harry.
"Idem za Simonom, nech to vysvetloí"- navhrla som.Harry nechcel,ale ušla som mu. Simon bol s chalanmi dole. Bola som uplakaná , tak sa ma  Liam hneď spýtal čo mi je. Odpovedala som mu , že mu to potom hneď  všetko vysvetlím. Simona som zavolala od svojej izby. Išiel. V izbe sme mu to všetko povedali. Videla som že Simonovi vypadla slza z oka. Začal hovoriť: "Bolo to dávno. Steph mala ešte len 15, keď ťa čakala. Chcela si ťa nechať ,ale všetci sme ju prehovárali. Nakoniec ale  Anne  povedala že si ťa nechá. Že ťa bude vychovávať , ako vlastného. Nebol si ešte na svete,a le mala ťa  radšej ako vlastný život.  Keby som vedel, že moje nahrávacie študiu  vtedy pôjde a ja sa stanem milionárom, tak by som jej pomohol. Keby som to len vedel. Po pôrode sa dlho zpamätávala že o teba prišla. Chcel som ťa potom nájsť, ale Anne sa niekde odstahovala a nedala nám vedieť. Lenže o rok spravila tú chybu znova"
Chyba. To slovo sa mi vrila hlboko do mysľe. Som chyba. O môj bože.
" Chcela ísť na potrat , lebo si slúbila že už nikdy nebude tehotná, že keď sa "zbavila"  teba že druhé už mať nebude, ale mala. Bola na potrate, ale ja som ju v poslednej chvíli odhovoril.Povedal som jej, že sa o Amandu postarám. "
Všetci sme plakali. Strašne.
"Som chyba" - povedala som nahlas. Vôbec som nemala žiť"
"Ale keď ťa po prvýkrát zbadal , tak si to hneď rozmysela. Lenže  už bolo neskoro. Na druhý deň, zomrela." povedal a odmlčal sa. Išiel ma objať , ale z jeho objatia som sa hneď vymamila.
 " Som len chyba"- stale som opakovala a nešlo mi to do hlavy. Simon a Harry stále plakali.
" o môj bože, nikdy ma nemala rada"- povedala som a Harry išiel za mnou. Schmatla som klúče a mobil. Vyletela som z izby. Zastavila som v boývačke. Chlani na mňa pozerali. Liam šiel za mnou.
"Amanda..."- kričal Harry za mnou.
Ostatný chalani nechápali.  došiel do izby Harry aj Simon.
"Amanda, nie je to tak ako..."- začal Simon.
 "Ako čo??   Celý život, som žila  v klamstve. Nevieš si predstaviť, aký je pocit dozvedieť sa že ťa tvoja matka nikdy nemala rada. Celý život si mi hovoril , že aj napriek tomu že mala 16 a bola tehotná tak bola najštastnejšia a teraz sa dozviem pravý opak. Nevieš si  predstaviť ten pociť, že nikam nepatríš" -kričala som na Simona.
Liam:" čo sa deje??"- opýtal sa.
" To nie je pravda, bola si so mnou odmalička, patríš ku mňe"- hovoril Simon.
" Celý život som ťa mala za priateľa, človeka komu môžem veriť a teray sa dozviem že si mi celý život klamal "- kričala som , plakala som. Liam ma šiel objať, ale odstčila som sa a rýchlo som utiekla do dažda. Za sebou som počula len jeden hlas. Harry. Utekal za mnou a ja zase pred ním. Bol rýchlejši a dobehol ma. Schmatol ma a pritiahol si ma k sebe.  Chcela som sa odstrčiť , ale nedal sa. nakoniec som prestala bojovať. okolo šiel taxík, zastavila som ho a s Harrym sme do neho nastupili. Vystupili sme  v centre Londýna, kde mám byt. Simon o nom vedel, ale chodila som do neho iba zriedka. Keď som potrebavala byť sama.Bez personalu, bez všetkeho. Iba ja. S Harrym sme  si sadli na  gauč

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára