Dagerous guns - 11.časť /Matie/

11.časť

„Máš súrodencov?“- opýtala som sa Liam. Práve sme sa dokúpali, hladkala som Liama po vlasoch , lebo hlavu mal položenú na mojich stehnách. 

„Hej,mám 2 staršie sestry- Nicole a Ruth“-odpovedal mi a zapozeral sa mi do očí. Usmiala som sa.

„Aké je to?? Mať súrodenca??“- opýtala som sa ho a zapozerala som sa do bazéna.

„Je to naozaj dobré. Napriek všetkým hádkam, bitkám sme stále rodina a vieme, že to k dospievaniu patri.“- povedal Liam a usmial sa. Usmiala som sa.

„Cristian má aj manželku??“- opýtal sa ma otázku, bola som šokovaná.

„Nie, maželku nie. On má len „priateľky“ „- povedala som a zamračila som sa.

„Nikdy ti žiadna nepasovala?“—opýtal sa ma a ja som pokrútila hlavou.

„Nie, žiadna mi napasovala. Všetký ho chceli pre jeho postavenie a peniaze“- povedala som a usmiala sa.

„V skutočnosti Cristiano nie je zlý muž. Možno robí trošku horšiu robotu „- zasmiala som sa „ ale naozaj má srdce a je úžasný človek, to len ľudia z neho urobili príšeru“- povedala som a zasmiala som sa. Liam sa tiež trošku rozosmial.

„Myslel som si , že budeš rozmaznané otckovo dievčatko, ale ty si iná. Si milá,ambiciozna, a fakt si není rozmaznaná“- povedal mi Liam a ja som sa zasmiala.

„Ďakujem,to bude asi preto, že ma otec učil si veci zaslúžiť. Raz mi povedal, že peniaze nie sú všetko. Vieš, môžeš za ne  kúpiť lieky, ale nekúpiš si zdravie. Môžeš si za ne kúpiť štetky, ale lásku si nekúpiš. Môžeš zi za ne kúpiť ludí, ale nekúpiš si priateľstvo. Tie  najlepšie zážitky sú zadormo –láska, objatie, priateľstvo , zážitky. „- povedala som a Liam sa usmial.

„Nevedel som, že vieš tak krásne rozmýšlať“- povedal mi Liam a ja som sa musela zasmiať.

„Ďakujem, ale všetko čo zo života viem ma naučil Cristiano“- povedala som mu a usmiala som sa.

„Ja si už idem ľahnúť“- povedala som a Liam sa postavil. Postavila som sa a Liam preplietol naše  ruky. Vošli sme do vnútra a videla som Alberta.

„Arriana, dáte si niečo na večeru??“

„Ja nie som hladný“- odpovedal prvý Liam .

„Nie, ani ja som nie som hladná. Som unavená, idem spať“- povedala som a pobozkala som na líce.

„V tom prípade ukážem pánovi Paynovi jeho izbu“- povedal Alberto a posunul sa k dverám. Pozrela som sa na Liama a musela som sa usmiať.

„Ja Liamovi ukážem jeho izbu a pokojne mu hovorte Liam“- povedala som a zobrala som Liamovú ruku a ťahala som ho hore.

„Arriana, nezabudni sa dobre vyspať. Zajtra ti začína škola“- povedal Alberto. Ja som zabudla. Zajtra mi začína posledný ročník strednej školy. Maturijem. Konečne posledný rok.

„Ty chodíš ešte do školy?“- opýtal sa ma Liam a ja som len prikývla.

„Hej, niekto nie je taký starí ako ty“- povedala som a otvorila som dvere od izby.

„Tak to je tvoja izba“- povedala som a prešla som do izby. Sadla som na posteľ a Liam si prisadol.

„Dúfam, že sa ti tu bude dobre spať“- povedala som, postavila som sa zamierila som k dverám. Pred zavretím dvier som sa ešte usmiala a žmurkla som na neho. Prešla som do svojej izby. Dala som si oba rýchlu sprchu , aby som zo seba zmyla chlór z bazéna. Vyšla som nahá zo sprchy a prešla som do šatníka. Dala som si na seba iba nohavičky a big size tričko.  Prešla som k posteli a ľahla som si. Započula som zvuk otvárania dvier. Neskôr som pocítila tlak na posteli, čo symbolizovalo , že niekto si sadol na posteľ. Začal ma hladkať po ruku a ja som sa usmiala.

„Ako si vedela, že som to ja??“- opýtal sa ma a ja som sa ešte viacej usmiala.

„Nevedela som, ale počítala som s tým, že prídeš“- povedala som a otočila som sa na chrbát. Pozrela som sa do jeho nádherných očí.  „Kde si bol tak dlho?“- opýtala som ho a ona sa trošku zasmial.

„Ja som sa tak trošku stratil“- povedal a ja som vybuchla do hlasného smiechu. To som fakt nečakala. Ako sa mohol stratiť? Šak sme boli na tej istej chodbe.

„Ako si sa mohol stratiť?? Sme na jednej chodbe?“- opýtala som sa ho a môj smiech neprestával.

„Nesmej sa, ja som si myslel, že si vyššie“- povedal a začala som sa ešte viacej smiať.

„Veď tam je už len strecha a podkrovie“- povedala som a skoro som spadla z postele ako som sa smiala.

„No ved práve“- povedal a ľahol si vedľa mňa. Hlavu som si položila na jeho rameno a on si ma viacej pritiahol k sebe. Usmiala som sa  a vedela som, že to uvidel. Zavrela som oči. Keď som ich znova otvorila, do vnútra prenikalo  minimum svetla a ja som sa pozrela vedľa seba. Nikto tam neležal a ja som sa prudko postavila. Chodidlá narazili na chladnú zem a letela som dolu. Zrazu ma ovládol strach. Rýchlim krokom som prešla do kuchyne a vydýchla som si , keď som ho uvidela za šporákom. Sadla som si na barovú stoličku, ktorá bola pre pultom. Usmiala som sa na neho.

„Dobré ránko“- povedal a naklonil sa cez pult , aby ma pobozkal. Nečakala som a spojila som naše pery.

„Ako sme teraz na tom?“- opýtala som sa ho.

„No, tak teda“-hovoril ako prehádzal ku mňe. „Budeš so mnou chodiť?“- opýtal sa ma a ja som sa usmiala.   Prikývla som a Liam spojil naše pery. Usmiala som sa do bozku, čo aj on pocítil a usmial sa tiež.

„Mala by si sa ísť prezliecť, za chvílu vyrážame“- povedal Liam , keď sme  sa odtiahli. Nechápavo som sa na neho pozrela.

„Zoberiem ťa do školy“- povedal Liam a ja som prekrútil očami.

„Škola, ach bože. Zabudla som.“- povedala som a postavila som sa na zem a išla sm do svojej izby.Ako som prišla do svojej izby, hneď som išla do šatníka. V škole máme rovnošaty, ale dnes si ich ešte nemusíme dať. A tak som si obliekla jednoduché čierne rifle, dala som si čierne tielko a obula som si conversy. Obliekla som si čiernu kožennú bundu a do tašky som si nahádzala potrebné veci. Došla som dolu a videla som Liama už oblečeného ako sedel za barom a čakal na mňa.

„Môžeme ísť“- povedala som a ťahala som ho pred dom.  Postavila som k motorke.

„Už sa nebojís“- povedal Liam a nasadol. Sadla som si za neho a ruky som si obmotala okolo jeho pása.

„Už nie“- povedala som a pri týchto slovách Liam naštartoval a vyšli sme z nášho pozemku. Po pár minútach Liam zastavil pred mojou školou.

„Ako si vedel,že chodím sem?“-opýtala som sa ho a zosadla som z motorky. Liam sa pozrel ponad moje plecia a zamračil sa.

„Deje sa niečo?“- opýtala som sa ho a obzrela som sa. Na schodoch do školy stál Josh a pozeral sa naším smerom. 

„Celý čas ako budeš v škole, budem žiarliť“- povedal a ja som sa usmiala.

„Nemáš prečo. Josh je len kamarát“

„On ťa tak asi neberie“- povedal mi Liam a ja som ho objala.

„Prestaň“- povedala som a Liam spojil naše pery.

„Nazdarky“- povedal tretí hlas a my s Liamom sme sa odtiahli od seba. Harry.

„Čo tu robíš?“- opýtala som ho a horela som nedočkavostou.

„Chodím do školy? Prestahoval som sa do lepšej štvrte a tak som musel prestúpiť do inej školy“- povedal Harry a ja som sa zasmiala.

„Ty si ešte není vonku zo školy?“

„Nie ja som z nich najmladší“- povedal a ja som ho objala.  Pozrela som sa na hodinky.

„Už by sme mali ísť“- povedala som a pobozkala som Liama.

„Prídem po teba“- povedal a vyšiel z arealu školy.

„Takže, ty a Liam ste teraz spolu?“- opýtal sa ma Harry a ja som len stručne prikývla a vydala som sa smerom do vnútra.

„Som rád, že tu niekoho poznám“- povedal Harry, keď ma dobehol.

 *****************

S Harry chodíme do rovnakej triedy, takže máme rovnaký rozvrh.  Harryho som viacej spoznala a je to úžasný človek. 

„Si iný ako som myslela“- povedala som úprimne Harryho pred školou, keď som čakala na Liama.

„Aký si si myslela, že som?“

„Čo ja viem?? Sukničkár?“

„Možno som playboy, ale nie som sukničkár“- povedal Harry a ja som sa zasmiala.

„Rozhodne si sebavedomý“- povedala som. Pred nami zastala motorka a ja som spoznala Liama.

„Ahojky“ – povedala som a pobozkala som ho. Liam si ma pritiahol a po bozku ma objal.

„Aký bol deň ?“- opýtal sa ma.

„Úžasný. S Harrym chodíme do rovnakej triedy“- povedala som.

„Dobre, ľudia, uvidíme sa dnes v telocvični?“-opýtal sa Harry .

„Hej, určite“-povedal Liam a Harry zmizol na parkovisku. Videla som ako nasadol do čierneho Range Roveru a odišiel. Pri odchode nám zakýval.

„Už ti Harry nevadí?“- opýtala som sa ho.

„Už nie, došlo mi, že už by ťa dostal, ale namiesto jeho som ťa dostal ja“- povedal Liam a ja som sa zasmiala. Nasadla som na motorku a nasadila som si prilbu. Liam motorku zaparkoval pred domom a vošli sme dnu.

„Som hladná“- povedala som a ťahala som ho do kuchyne.

„Ale do telocvične pôjdeme až na večer , nie??“- opýtala som sa Liama a ten prikývol.

„Ani mne sa nechce ísť teraz“- povedal mi Liam a sadla som si na gauč a zapla som telku.

 „Ako bolo v škole Arriana?? Nie si hladná“- opýtal sa ma Albert, ktorí práve vošiel do obývačky.

„Som, nespravíš mi niečo?? Čo tak hranolky s nugetkami?“- pozrela som sa na neho a usmial sa.

„Dáš si tiež Liam?“- opýtal sa Liam Alberta.

„Dal by som si , ďakujem „- povedal a ja som sa na neho usmiala.

„Hneď to prinesiem“- povedal a odišiel. Položila som si hlavu na Liamove stehná a pozerala som telku ...